Pán pozná naše obmedzenia, naše sebectvo i našu ctižiadostivosť. Vie, ako ťažko sa nám zabúda na seba a odovzdáva v službe iným. Vie, čo to znamená nestretnúť sa s opätovanou láskou, a vidí, že tí, ktorí vravia, že ho nasledujú, robia tak iba spolovice. Veď si len si spomeňte na tie trápne situácie opisované evanjelistami, keď vidíme apoštolov ešte plne v zajatí svetských ambícií a čisto ľudských plánov. Ale Ježiš si ich vyvolil, necháva ich zotrvávať po svojom boku a zveruje im poslanie, ktoré dostal od Otca.

Aj nás Ježiš volá, aj nám ako Jakubovi a Jánovi kladie otázku: Potestis bibere calicem, quem ego bibiturus sum? – Môžete piť kalich – kalich úplného odovzdania sa plneniu vôle Otca – ktorý mám ja piť? Oni mu vraveli: Possumus! – Môžeme! Sme však všetci, vy i ja, naozaj ochotní vo všetkom plniť vôľu nášho nebeského Otca? Odovzdali sme Pánovi celé svoje srdce, alebo ešte stále lipneme na sebe, na svojich záujmoch, na svojom pohodlí, na láske k sebe samým? Je v nás ešte niečo, čo sa nezhoduje s naším postavením kresťana a bráni nám v túžbe po očistení sa? Dnes sa nám ponúka príležitosť k náprave. (Ísť s Kristom, 15)