Dovoľme Pánovi, aby sa zamiešal do nášho života, aby doň mohol dôverne vstúpiť a nenarazil pritom na prekážky a okolky z našej strany. My ľudia máme totiž sklon brániť sa, ľpieť na svojom egoizme. Vždy sa snažíme byť kráľmi, aj keby to bolo len kráľovstvo našej vlastnej biedy. Pomocou tejto úvahy pochopme, prečo sa potrebujeme utiekať k Ježišovi: aby nás urobil skutočne slobodnými a my sme tak mohli slúžiť Bohu i všetkým ľuďom.
Buďme teda ostražití, pretože náš sklon k egoizmu neumiera a pokušenie sa môže vkradnúť najrozličnejšími spôsobmi. Boh vyžaduje, aby sme vieru uvádzali do praxe poslušnosťou, lebo on svoju vôľu nezvykne oznamovať hlasom trúb a údermi na bubon. Niekedy ju prejaví tichým hlasom vo vnútri svedomia: a vtedy treba pozorne načúvať, aby sme jeho hlas zachytili a verne ho nasledovali. (Ísť s Kristom, 17)