„Musíme byť pokorní.“

Poslúchať alebo prikazovať – oboje rob s veľkou láskou. (Vyhňa, 629)

Pertransiit benefaciendo. Ako mohol Ježiš Kristus vyliať toľko dobra, a len dobra, všade kam vkročil? Sväté evanjeliá nám ponúkajú aj inú Ježišovu životopisnú črtu, zhrnutú v troch latinských slovách, ktorá nám dáva odpoveď: erat subditus illis – bol im poslušný. Dnes, keď naokolo jestvuje toľko neposlušnosti, šomrania a rozkolov, musíme si poslušnosť zvlášť vážiť.

Som veľkým priateľom slobody a práve preto tak veľmi milujem kresťanskú cnosť poslušnosti. Máme sa cítiť byť Božími deťmi a túžiť plniť vôľu nášho Otca. Robiť veci podľa Božieho priania: lebo sa nám chce – čo je tým najnadprirodzenejším dôvodom.

Duch Opus Dei, ktorý sa snažím praktizovať a hlásať už vyše tridsaťpäť rokov, mi umožnil pochopiť a zamilovať si osobnú slobodu. Keď Boh, náš Pán, udeľuje ľuďom svoju milosť, keď ich povoláva zvláštnym povolaním, je to akoby k nim vystieral ruku, otcovskú ruku plnú sily a predovšetkým lásky. Lebo on hľadá každého z nás jednotlivo ako svojho syna či dcéru, a pozná naše slabosti. Pán očakáva, že si dáme tú námahu zachytiť sa ním podávanej ruky: čaká na naše úsilie ako na prejav našej slobody. Aby sa nám to podarilo, musíme byť pokorní, musíme sa cítiť byť malými deťmi a milovať požehnanú poslušnosť, ktorou odpovedáme na požehnané otcovstvo Boha. (Ísť s Kristom, 17)

Chcem dostávať správy emailom

email