Pred dvanástimi rokmi, počas prázdnin, som pracovala ako dobrovoľníčka v mládežníckom centre, ktoré spravovali členovia Opus Dei. V deň, keď sme išli na pobrežie sa stala jedna vec, ktorá navždy zmenila môj život. Predtým než sme mali odísť, sme si chceli spraviť spoločnú fotku. A keď sme tam ako skupina spoločne stáli, tak sa z ničoho nič uvoľnilo ochranné železné zábradlie a ja som padala niečo vyše 6 metrov, pritom som si udrela rameno o drevený dok, pri ktorom kotvili lode.

Celkovo bolo potreba 3 operácie na napravenie chrbtice. Ale po nejakom čase som bola schopná znova chodiť. V nasledujúcich dňoch po nehode za mnou prišlo niekoľko neznámych lekárov a vždy sa ma spýtali tú istú otázku: „Ktorý svätý bdie nad vami?“ a ja som odpovedala: „Sv. Josemaría Escrivá“. „Tak potom,“ povedali „práve nemu by ste mali ďakovať za to, že vôbec môžete pohnúť nohami po takom páde“. A naozaj to bolo tak, lebo som mala jeho modlitebnú kartičku a pred odchodom na pláž som ho prosila o ochranu.

Nedávno som sa stala už druhýkrát matkou. A v dôsledku nehody mám vláknitú chrbticu, čo znižuje účinnosť epidurálnej anestézie. Pôrod ale prišiel tak rýchlo, že nebol čas pre správu injekciu. Takže som musela znášať bolesť. Čas šiel a dieťa ešte stále nebolo na svete. Už bolo neskoro a mňa opúšťali sily a tak som začala znovu prosiť Sv. Josemaríu o príhovor: "Nech sa narodí o jednej hodine!" A vďaka Bohu, v momente keď som sa chystala požiadať o cisársky rez, o 1:02  sa narodil Juanito.

V nasledovných dňoch, som mala ešte jedno zdesenie, keď si lekári mysleli, že dieťa bude musieť byť kontrolované po dobu jedného týždňa a bude musieť dostávať antibiotiká a podrobiť sa „fototerapii“. Opäť som začala prosiť Sv. Josemaríu a lekári sa rozhodli, že to všetko nakoniec nebude potreba. Tak sme mohli ísť domov v pokoji.

Joana Bouça žije v Porto, Portugalsko.