„Vieš, kde je ‚tvoja Dora‘ teraz?“

Zázračná kartička funguje.

Hoci som z Madridu, žijem v Paracuellos de Jarama, neďaleko Madridu. Asi pred dvomi rokmi ma navštívila moja matka, ktorá býva v Jerez la Frontera v Andalúzii.

Vybrali sme sa z môjho bytu na omšu. Matka sa na ceste potkla, spadla na zem a udrela si hlavu o roh tehlového domu. Práve vtedy išla okolo jedna pani, ktorú som zvykla vídavať pomerne často na omši. Pomohla mi matku zdvihnúť a odviesť na pohotovosť. Našťastie jediným následkom tejto nehody bolo zľaknutie.

Odvtedy sa ma táto pani, vždy keď ju stretnem, pýta na matku a ja zase na jej deti. Sú obyčajná rodina, pani vychováva svoje deti s veľkými ťažkosťami sama. Okrem iného mi so slzami v očiach povedala, že jej diagnostikovali ťažkú chorobu a lekári ju už odpísali.

Niekoľko dní nato som dostala kartičku Dory del Hoyo a hoci nerada rozdávam obrázky, keď som uvidela, aká je ustarostená, dala som jej jednu túto kartičku. Vysvetlila som jej, kto bola Dora.

Neskôr, keď sme sa stretli pri jednej príležitosti na ulici, rozprávala mi, že sa má „niečo potvrdiť“ ohľadom istého človeka z mesta a ona prosila Doru o pomoc. Vtedy som sa nič bližšie o tom nedozvedela, lebo som sa ponáhľala a viac som sa nepýtala.

8. decembra, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, som po ceste na duchovné cvičenia opäť stretla túto pani. Využila som to a poprosila ju, aby sa za mňa modlila. Odpovedala mi, že prečo prosím o modlitbu ju, veď sa môžem obrátiť na „svoju Doru!“– ako ona hovorí–, tá robí veľa zázrakov v tomto meste.

Rozprávala mi, že vec, ktorá sa mala potvrdiť, sa potvrdila. Ale ja som stále nechápala a spýtala som sa jej: „Ale čo sa potvrdilo? Tehotenstvo, vyšetrenie, ...?“ Vysvetlila mi, že majitelia známej reštaurácie v meste, ktorí nežili usporiadaným životom – úplnou náhodou to boli rodičia dieťaťa, ktoré som pripravovala na prvé sväté prijímanie na poslednom kurze –, chceli prijať sviatosť birmovania, ale pre stav, v ktorom sa nachádzali, im to biskup nepovolil. Pani prosila Doru del Hoyo, aby dostali povolenie. Títo rodičia si napokon dali veci do poriadku a pristúpili k sviatosti birmovania ešte skôr ako ich dcéra. Okrem iného mi povedala: „Vieš, kde je ‚tvoja Dora‘ teraz?“ „Kde?“ spýtala som sa jej bez toho, aby som očakávala odpoveď. V „El Pela“, odpovedala mi. Tak sa volá reštaurácia týchto manželov. Nemám to ešte overené, ale zdalo sa, že dali kartičku na nejaké viditeľné miesto.

A pokračovala: „A predstav si, že v pondelok mi skončí liečba.“ Prosila Doru aj o to, aby ju uzdravila z choroby, ktorú jej diagnostikovali pred niekoľkými rokmi.