Zelený štvrtok: slová Mons. Javiera Echevarríu (2004):
Liturgia Zeleného štvrtka je obsahovo veľmi bohatá. Je to veľký deň ustanovenia Eucharistie, daru neba ľudstvu; deň ustanovenia kňazstva, nového Božieho daru, ktorý zabezpečuje skutočnú a aktuálnu prítomnosť Obety z Kalvárie vo všetkých časoch a na všetkých miestach, čím nám umožňuje prisvojovať si jej plody.
Blížil sa čas, keď mal Ježiš obetovať svoj život za ľudstvo. Jeho láska bola taká veľká, že vo svojej nekonečnej Múdrosti našiel spôsob, ako odísť a zároveň zostať. Svätý Josemaría Escrivá, keď uvažoval o správaní tých, ktorí musia opustiť svoju rodinu a svoj domov, aby si zarobili na živobytie inde, poznamenal, že ľudská láska sa uchyľuje k symbolu: tí, ktorí sa lúčia, si vymieňajú spomienku, možno fotografiu.... Ježiš Kristus, dokonalý Boh a dokonalý človek, nezanecháva symbol, ale skutočnosť: On sám zostáva. Odchádza k Otcovi, ale zostáva s ľuďmi. Pod spôsobmi chleba a vína je skutočne prítomný: so svojím Telom, svojou Krvou, svojou Dušou a svojím Božstvom.
Ako máme odpovedať na túto nesmiernu lásku? Tým, že sa s vierou a oddanosťou zúčastňujeme na svätej Omši, ktorá je živou a skutočnou pamiatkou obety na Kalvárii. Dobrou prípravou na sväté prijímanie s čistou dušou. Častým navštevovaním Ježiša ukrytého vo svätostánku.
V prvom čítaní svätej Omše si pripomíname, čo Boh ustanovil v Starom zákone, aby izraelský ľud nezabudol na prijaté dobrodenia. Zaoberá sa mnohými podrobnosťami: od toho, ako mal vyzerať veľkonočný baránok, až po detaily, o ktoré sa malo dbať, aby sa pripomínal Pánov odchod. Ak to bolo predpísané na pamiatku udalostí, ktoré boli len obrazom oslobodenia od hriechu, ktoré vykonal Ježiš Kristus, ako sa máme správať teraz, keď sme skutočne vyslobodení z otroctva hriechu a stali sme sa Božími deťmi!
Preto nám Cirkev vštepuje veľkú starostlivosť vo všetkom, čo sa týka Eucharistie: zúčastňujeme sa na svätej obete každú nedeľu a vo sviatočné dni s vedomím, že sa zúčastňujeme na Božom pôsobení?
Svätý Ján rozpráva, že Ježiš umyl učeníkom nohy pred Poslednou večerou. Musíme byť čistí na duši i na tele, aby sme k nemu mohli dôstojne pristúpiť. Preto nám zanechal sviatosť zmierenia.
Pripomíname si aj ustanovenie kňazstva. Je to vhodný čas na modlitbu za pápeža, za biskupov, za kňazov a na modlitbu za mnohé povolania na celom svete. Budeme sa modliť lepšie do tej miery, do akej budeme mať väčší kontakt s týmto naším Ježišom, ktorý ustanovil Eucharistiu a kňazstvo. S úplnou úprimnosťou povedzme to, čo hovorieval svätý Josemaría Escrivá: Pane, vlož do môjho srdca lásku, ktorou chceš, aby som ťa miloval.
V dnešnej scéne sa Panna Mária fyzicky neobjaví, hoci v tých dňoch bola v Jeruzaleme: zajtra sa s ňou stretneme pod krížom. Ale už dnes svojou diskrétnou a tichou prítomnosťou veľmi úzko sprevádza svojho Syna v hlbokom spojení modlitby, obety a odovzdania. Ján Pavol II. zdôrazňuje, že po Pánovom Nanebovstúpení sa bude vytrvalo zúčastňovať na eucharistických sláveniach prvých kresťanov. A pápež dodáva: to telo vydané ako obeta a prítomné vo sviatostných znakoch bolo to isté telo počaté v jej lone! Prijatie Eucharistie muselo pre Máriu znamenať, akoby prijala späť do svojho lona srdce, ktoré bilo v jednote s jej (Ecclesia de Eucharistia, 56).
Aj teraz Panna Mária sprevádza Krista vo všetkých svätostánkoch na zemi. Prosme ju, aby nás naučila byť dušami Eucharistie, mužmi a ženami pevnej viery a silnej zbožnosti, ktorí sa usilujú nenechať Ježiša samého. Nech ho vieme adorovať, prosiť ho o odpustenie, ďakovať mu za jeho dobrodenia, robiť mu spoločnosť.