Sv. Jozef v homíliách sv. Josemaríu

Sv. Josemaría mal zvláštnu úctu k sv. Jozefovi. Tento svätý patriarcha bol neraz predmetom jeho kázania. Pri príležitosti sviatku sv. Jozefa Vám prinášame niektoré texty zakladateľa Opus Dei, ktoré sa venujú tomuto svätcovi. (Je to Kristus, ktorý prechádza, 39-56)

  Svätý Jozef je naozaj otcom i pánom, ochraňujúcim a sprevádzajúcim na pozemskej púti tých, čo si ho ctia, tak, ako ochraňoval a sprevádzal Ježiša, zatiaľ čo rástol a stával sa z neho muž. Keď ho začneme spoznávať, zistíme, že svätý Patriarcha je aj Učiteľom duchovného života: pretože nás učí spoznávať Ježiša, žiť s ním a cítiť sa súčasťou Božej rodiny. Svätý Jozef nám tieto ponaučenia dáva ako obyčajný človek, ako otec rodiny, ako remeselník, čo si zarába na živobytie prácou vlastných rúk. A táto skutočnosť má pre nás význam, ktorý je podnetom na zamyslenie sa i na radosť. 

                                                                     ********

   Nestotožňujem sa s klasickým spôsobom zobrazovania svätého Jozefa ako starca, hoci sa to dialo s dobrým úmyslom zdôrazniť Máriino trvalé panenstvo. Predstavujem si ho ako mladého, silného, možno o niekoľko rokov staršieho než Panna Mária, ale v plnom rozkvete veku a životnej energie.

 Na to, aby človek žil cnosť čistoty, nemusí čakať na starobu a nedostatok síl. Čistota sa rodí z lásky a čistej láske neprekáža ani fyzická zdatnosť, ani radosť mladosti. Mladé bolo srdce i telo svätého Jozefa, keď uzavrel manželstvo s Máriou; keď sa dozvedel tajomstvo jej Božieho materstva; keď s ňou žil, rešpektujúc jej neporušenosť, ktorú chcel Boh zanechať svetu ako ďalšie znamenie svojho príchodu medzi ľudské tvory. Kto by nebol schopný pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o tom, čo je to pravá láska, a kresťanský zmysel čistoty mu je úplne neznámy. 

                                                                     ********

   Tomu nás učí aj život svätého Jozefa: život prostý, normálny, obyčajný, skladajúci sa z rokov vždy rovnakej práce, z ľudskej stránky jednotvárnych dní, ktoré plynú jeden za druhým. Veľakrát som nad tým rozmýšľal, keď som rozjímal o postave svätého Jozefa, a toto je vlastne jeden z dôvodov, prečo ho mám v takej osobitnej úcte.

                                                                  ********

   Jozef miloval Ježiša tak, ako otec miluje svojho syna a snažil sa mu dať všetko to najlepšie, čo len mohol. Staral sa o toto Dieťa, ako mu bolo prikázané, a vychoval z neho tesára: prenechal mu svoje remeslo. Preto keď susedia z Nazareta hovorili o Ježišovi, nazývali ho faber alebo fabri filius – tesár a tesárov syn. Ježiš pracoval v Jozefovej dielni a po jeho boku. A aký bol Jozef, ako v ňom účinkovala milosť, ktorá ho robila schopným zastať si úlohu po ľudskej stránke vychovať Božieho Syna?

   Ježiš sa musel Jozefovi iste podobať: spôsobom práce, črtami charakteru, rečou. V Ježišovom realizme, v jeho pozorovacej schopnosti, v spôsobe, ako si sadal za stôl a lámal chlieb, v jeho záľube prednášať svoje učenie vecne a brať si pritom príklady z každodenného života – v tom všetkom sa odráža jeho detstvo a mladosť, a tým aj jeho styk s Jozefom. 

                                                                     ********

   Učiteľ duchovného života, robotník oddaný svojej práci, verný Boží služobník, neustále po Ježišovom boku – to je Jozef. Ite ad Ioseph. Od svätého Jozefa sa kresťan naučí, čo to znamená patriť Bohu a zároveň byť plne medzi ľuďmi, posväcujúc svet. Choďte za Jozefom a nájdete Ježiša. Choďte za Jozefom a nájdete Máriu, ktorá útulnú nazaretskú dielňu vždy napĺňala pokojom.