Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

Pred pár dňami sme začali pôst. Počas týchto týždňov nás liturgia Cirkvi vyzýva, aby sme prosili Boha o „pokorné a skľúčené srdce“ (Ž 51, 19) a zároveň dôverovali v jeho nekonečné milosrdenstvo. Toto obdobie je osobitnou príležitosťou, keď sa môžeme znovu sústrediť na Krista a viac sa zapáliť túžbou, aby sa celý svet očistil a vrátil sa k nemu.

Milosť tohto liturgického obdobia, ak máme pripravené srdce, nás posunie v našom nasledovaní Pána. Svätý Josemaría nás povzbudzoval, aby sme prežívali pôstne obdobie čoraz veľkodušnejšou odpoveďou na Božiu vôľu. „Je naozaj potrebná nová premena, väčšia vernosť a hlbšia pokora, aby sa zmenšovalo naše sebectvo a rástol v nás Kristus, lebo: Illum oportet crescere, me autem minui —On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Ísť s Kristom, bod 58).

Pôst je čas pokánia. Lev XIV. navrhuje formu zdržanlivosti, ktorá je v dnešnej dobe obzvlášť potrebná. „Snažme sa (...) naučiť sa vážiť slová a pestovať láskavosť: v rodine, medzi priateľmi, na pracovisku, na sociálnych sieťach, v politických debatách, v médiách a v kresťanských komunitách. Vtedy mnoho slov nenávisti ustúpi slovám nádeje a pokoja“ (Posolstvo na Pôstne obdobie 2026). Pripojme sa k tomuto želaniu Svätého Otca a snažme sa byť nástrojmi jednoty, sejúcimi pokoj a radosť vo všetkých prostrediach, v ktorých sa pohybujeme.

Ako viete, 16. tohto mesiaca som mal radosť byť prijatý pápežom na audiencii. Prosme Pannu Máriu, aby ho hojne požehnávala v jeho službe Cirkvi a celému svetu.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Rím, 24. februára 2026