Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

Každý deň sa nám rôznymi spôsobmi dostávajú správy o utrpení nespočetných ľudí, spôsobenom súčasnými vojnami, nespravodlivosťou, chudobou a hladom v mnohých častiach sveta. Odporúčam vám, aby sme sa zamysleli a zopakovali si slová svätého Josemaríu: „Človek alebo spoločnosť, ktorá nereaguje na ťaživé problémy a nespravodlivosť a nesnaží sa ich zmierniť, nie je ani človekom a ani spoločnosťou podľa miery lásky Kristovho Srdca. Kresťania, zachovajúc si vždy čo možno najväčšiu slobodu pri skúmaní a praktickom uplatňovaní rozmanitých riešení problémov, by sa s logickým pluralizmom mali zhodnúť na tom, že ich úsilie má smerovať k službe ľudstvu. V opačnom prípade ich kresťanstvo nebude Ježišovým Slovom a Životom, ale len pretvárkou a podvodom tvárou tvár Bohu a ľuďom“ (Ísť s Kristom, bod 167).

Vzhľadom na rozsah problémov sveta je prirodzené, že cítime svoju bezmocnosť pri ich riešení. Avšak každá správa, aj tá, ktorá sa nám môže zdať najvzdialenejšia alebo najcudzejšia, nás musí oslovovať, pretože s Kristom a v Kristovi cítime celý svet ako naše dedičstvo (porov. Ž 2, 8). Viera nás uisťuje, že môžeme veľa pomôcť modlitbou, ktorá nepozná hranice. Inak sa osobne nedostaneme k obrovskému počtu ľudí, ale všetci – každý na svojom mieste – môžeme urobiť viac, než si myslíme.

Na svete je veľa nedostatku materiálnych dobier, ale rovnako tak aj iné formy chudoby – niekedy ešte ťažšie – ako osamelosť, nepochopenie, absencia skutočnej lásky, ktorou trpí toľko ľudí. Ako vysvetľuje Lev XIV.: „Existuje mnoho foriem chudoby: chudoba tých, ktorí nemajú prostriedky na materiálnu obživu, chudoba tých, ktorí sú sociálne vylúčení a nemajú prostriedky na to, aby dali hlas svojej dôstojnosti a schopnostiam, morálna a duchovná chudoba, kultúrna chudoba, chudoba tých, ktorí sa nachádzajú v stave osobnej alebo sociálnej slabosti alebo krehkosti, chudoba tých, ktorí nemajú práva, priestor ani slobodu“ (Dilexi te, bod 9).

Spomeňme si, čo nám náš Otec písal už pred mnohými rokmi: „Naše poslanie smeruje k tomu, aby bolo čoraz menej nevedomých a chudobných ľudí, a k tomu sa budeme snažiť prispievať na každom mieste“ (List 15, č. 193). Vďaka Bohu nespočetné množstvo ľudí – aj mnohí z Opus Dei – vykonáva asistenčné a formačné činnosti v prostrediach, ktoré to najviac potrebujú, a to na piatich kontinentoch. Na druhej strane sa všetci snažíme osobne spolupracovať na tejto obrovskej úlohe modlitbou, prácou vykonávanou v duchu služby a materiálnou pomocou, ktorú môžeme poskytnúť.

Tento postoj k potrebám druhých je požiadavkou niečoho podstatného v kresťanskom živote: lásky, lásky k ľuďom, neoddeliteľnej od lásky k Bohu. „Mysli na to,“ píše svätý Augustín, „že ty, ktorý ešte nevidíš Boha, budeš hodný ho kontemplovať, ak budeš milovať svojho blížneho, lebo milovaním blížneho očisťuješ svoj pohľad, aby tvoje oči mohli kontemplovať Boha“ (Trat. Ev. S. Juan, 17, 7-9). A vieme dobre, že blížnym je každý človek.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Rím, 13. novembra 2025