Ruth Pakaluk bola známa pro-life aktivistka, konvertitka ku katolicizmu, matka siedmich detí a absolventka Harvardu. Zomrela v roku 1998 po niekoľkých rokoch choroby.
Ako uvádza InfoCatólica, „pre deti zo susedstva na východ od diaľnice 290 vo Worcestre bola Ruth Pakaluk tou mamou, ktorá piekla koláče pre všetkých a ktorej dom slúžil ako miesto stretávania“. „Bola ako mama celého okolia,“ spomína jej manžel Michael Pakaluk pre National Catholic Register.
Dikastérium pre kauzy svätých udelilo nihil obstat 29. septembra 2025, čím umožnilo, aby kauza kanonizácie Ruth Pakaluk, teraz „Božej služobnice“, postúpila do diecéznej fázy. Vatikán tak oficiálne uznal, že jej život si zasluhuje štúdium vzhľadom na možnú budúcu kanonizáciu. Toto nihil obstat („nič neobstojí“) potvrdzuje, že existuje „povesť svätosti“ a „význam kauzy pre Cirkev“.
Správu zverejnil National Catholic Register 31. októbra v článku, ktorý postulátor považuje za presný a spoľahlivý.
Od ateizmu ku presvedčenej katolíčke
Ruth Van Kooy sa narodila 19. marca 1957 v New Jersey a vyrastala v presbyteriánskom prostredí. Ako uvádza denník El Debate: hrala na viaceré hudobné nástroje, venovala sa hokeju, spievala v zboroch a pohybovala sa s istotou na divadelných scénach. Nepokojná a zvedavá, na odporúčanie bývalého študenta Radcliffe College požiadala o prijatie na Harvard univerzitu, kde obhajovala legalizovaný potrat.
Tam sa zoznámila s Michaelom, ktorý sa síce narodil v katolíckej rodine, ale prestal praktizovať; obaja boli brilantní a skeptickí mladí ľudia, zapojení do intenzívnych intelektuálnych debát. Všetko sa však zmenilo, keď sa rozhodli brať hľadanie pravdy vážne. Obaja prijali v roku 1980 katolícku vieru a neskôr sa stali supernumerármi Opus Dei.
V roku 1982 Ruth založila pro-life skupinu na Harvarde a o dva roky neskôr sa pridala k organizácii Massachusetts Citizens for Life, ktorej bola v rokoch 1987 – 1991 predsedníčkou. Bola známa svojou jasnosťou pri obhajobe života a schopnosťou presviedčať s pokojom a rešpektom.
Max Pakaluk, ich druhý syn, dnes 42-ročný, spomína, že ich dom bol „magnetom pre deti zo susedstva, z ktorých mnohé žili v neúplných rodinách s osamelými matkami a priťahovalo ich to, čo Ruth veľkoryso pripravovala“.
Ako uvádza Religión en Libertad, citujúc jej svokru Valerie Pakaluk, 92-ročnú: „Keď sa dozvedela, že má terminálne štádium rakoviny, je úžasné, s akým pokojom všetko prijali.“ „Spôsob, akým čelila svojej chorobe, bol mimoriadne hrdinský,“ dodáva jej syn Max.
„Jedna z vecí, ktoré ma na Ruth najviac fascinujú, je jej nenápadnosť. Nebola asertívna v osobných vzťahoch. Nebola okázalá ani agresívna. Nebola výstredná. Ale v debatách stála v prvej línii, bola silnou a pôsobivou ženou,“ hovorí jej postulátor.