Rok Viery (III)

Svätý Josemaría Escrivá napísal homíliu o viere: "Život viery". Práve touto homíliou by sme Vám chceli pomôcť prehĺbiť Vašu vieru a pomôcť Vám, žiť ju autenticky.

Bartimejova viera

195 Tentokrát to bude sv. Marek, kto nám porozpráva o uzdravení ďalšieho slepca. ,,A keď so svojimi učeníkmi a veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral.“[1] Keď slepec začul hluk toľkých ľudí, pýtal sa: ,,Čo sa deje?“ Odpovedali mu, že je to Ježiš Nazaretský. Vtom mu duša vzplanula takou veľkou vierou v Krista, že začal kričať: ,,Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“[2]

Nemáš chuť takto volať aj ty, ktorý stojíš pri ceste, pri ceste takého krátkeho života, ty, ktorému chýba svetlo, ty, čo potrebuješ viac milosti nato, aby si sa rozhodol hľadať svätosť? Necítiš naliehavú potrebu volať: Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou? Aká nádherná strelná modlitba, aby si ju často opakoval!

Poradil by som vám, aby ste sa pomaly zamysleli nad tým, čo tomuto zázraku predchádzalo, aby ste si dobre zapamätali veľmi jasnú myšlienku: aké odlišné sú naše srdcia od milosrdného srdca Ježišovho! Táto myšlienka vám vždy veľmi pomôže a zvlášť v hodine skúšky, v hodine pokušenia a tiež vo chvíľach, keď je potrebné či už vaše veľkorysé plnenie drobných úloh, alebo hrdinská statočnosť.

,,Mnohí ho okríkali, aby mlčal.“[3] Ako teba, keď si tušil, že Ježiš kráča po tvojom boku. Začalo ti búšiť srdce a tiež si začal kričať, pohnutý vnútorným nepokojom. A tvoji priatelia, tvoje návyky, tvoja pohodlnosť, tvoje okolie, všetci ti radili: Mlč, nekrič! Prečo by si mal volať Ježiša? Neobťažuj ho predsa!

No úbohý Bartimej ich nepočúval a kričal ešte viac: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Pán, ktorý ho počul hneď od začiatku, ho nechal kričať, nechal ho vytrvať v modlitbe. A rovnako sa správa aj k tebe. Ježiš počuje už prvé volanie našej duše, no čaká. Chce, aby sme sa presvedčili o tom, že ho potrebujeme, chce, aby sme ho prosili, aby sme boli neodbytní ako ten slepec na ceste z Jericha. « Robme to ako on. Aj keď nám Boh nedá hneď to, o čo ho žiadame, aj keď sa mnohí budú snažiť odradiť nás od modlitby, neprestávajme ho úpenlivo prosiť. »[4]

196 Ježiš zastal a povedal: ,,Zavolajte ho!“ Niektorí z tých lepších, čo boli okolo, mu povedali: ,,Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“[5] To je kresťanské povolanie! Avšak Božie volanie nebýva iba jedno. Pán nás predsa volá v každom okamihu nášho života: vstaň – vraví nám – vyjdi zo svojej lenivosti, zo svojej pohodlnosti, zo svojho skúpeho sebectva, zo svojich malicherných malých problémov. Odlep sa od zeme, kde ležíš taký rozpľasnutý, prízemný, beztvarý. Nadobudni výšku, váhu, objem a nadprirodzený pohľad.

Ten človek odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.[6] Odhodil plášť! Neviem, či si bol niekedy vo vojne. Pred mnohými rokmi som mal možnosť chodiť po bojovom poli, iba niekoľko hodín po skončení bitky. Ležali tam na zemi odhodené prikrývky, poľné fľaše a batohy plné rodinných pamiatok – listov, fotografií milovaných ľudí... Tieto veci však neboli majetkom porazených, patrili víťazom! Všetko sa ukázalo byť prebytočným, lebo bránilo, aby mohli bežať ešte rýchlejšie a zaútočiť na nepriateľské zákopy. Ako Bartimejovi, aby mohol bežať za Kristom.

Nezabúdaj, že dostať sa až ku Kristovi, to si vyžaduje obeť, znamená to odhodiť všetko, čo prekáža: deku, batoh, poľnú fľašu. Aj ty sa musíš správať rovnako v boji o Božiu slávu, v boji pokoja a lásky, ktorým sa snažíme rozšíriť Božie kráľovstvo. Kvôli službe Cirkvi, Rímskemu pontifikovi a dušiam musíš byť odhodlaný vzdať sa všetkého, čo je prebytočné, odhodlaný zaobísť sa bez prikrývky, ktorá by ťa zohrievala počas chladných nocí, bez milovaných spomienok na rodinu, bez občerstvujúcej vody. Bude to lekcia viery a lekcia lásky. Pretože Krista je treba milovať práve tak.

[1] Mk 10, 46.

[2] Mk 10, 47.

[3] Mk 10, 48.

[4] Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 66, 1 (PG 58, 626). [5] Mk 10, 49.

[6] Mk 10, 50.

opusdei.sk