„V tomto mesiaci budeme opäť s radosťou sláviť slávnosť Najsvätejšej Trojice, ústredné tajomstvo našej viery, ktoré svojím jasom osvecuje a napĺňa náš život kresťanov. Boli sme pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Tú istú výzvu vyslovuje kňaz vždy, keď nám dáva sviatostné rozhrešenie. A vo svätej Omši, ktorá je obnovou obety, ktorú Kristus priniesol Otcovi prostredníctvom Ducha Svätého, pôsobia tri božské Osoby spoločne: vyliatie lásky k ľudstvu, ktoré v našom zakladateľovi [svätom Josemaríovi] vzbudilo vďačnosť a účinnú túžbu odpovedať svojím najúplnejším osobným sebadarovaním nevýslovnému daru, ktorý Boh robí zo seba vo svätej Eucharistii pre každého z nás. Kiež by sa táto nadprirodzená reakcia opakovala a obnovovala v našich dušiach, keď rozjímame o týchto ohromných božských skutočnostiach!

Na nedeľu Najsvätejšej Trojice prídeme dobre pripravení, ak - okrem iných prostriedkov - budeme živiť svoju osobnú modlitbu liturgickými textami Nanebovstúpenia a Turíc. Ruka v ruke s Najsvätejšou Pannou, našou Matkou - ktorú si uctievame najmä v mesiaci máj a od ktorej sa vždy chceme učiť -, rozjímame o tom, ako Ježiš Kristus vystupuje do Neba, aby jeho Najsvätejšie Človečenstvo mohlo zaujať miesto slávy, ktoré mu je vyhradené po pravici Boha Otca. Náš Pán odchádza, ale podľa svojho prísľubu nám posiela Tešiteľa, Ducha Svätého, aby s nami prebýval naveky. Pripravme sa spolu s Pannou Máriou na príchod Parakléta, napodobňujúc apoštolov a sväté ženy (porov. Sk 1, 14). Takto v nás bude rásť poznanie Otca, Syna a Ducha Svätého a upevní sa potreba stýkať sa a rozlišovať každú z troch božských Osôb“ (List, 1. mája 1989, III, č. 16).