Krížová cesta

Sv. Josemaría napísal knihu Krížová cesta so želaním, aby pomohla k modlitbe, aby rástol duch skrúšenosti a vďačnosti: «Musíme život a smrť Krista urobiť naším životom. Iba tak budeme žiť Kristov život a budeme s ním jedno... Staneme sa druhým Kristom, Kristom samým, ipse Kristus».

Vlož sa do rán Ukrižovaného Krista. Keď svätý Josemaría Escrivá ukázal túto cestu všetkým, čo hľadali radu, ako prehĺbiť svoj vnútorný život, iba im odporúčal svoje vlastné skúsenosti. Ukázal im tú najkratšiu cestu, po ktorej kráčal počas celého svojho života a ktorá ho priviedla na vrchol spirituálnosti. Láska k Ježišovi vždy bola preňho hmatateľnou skutočnosťou: silná a nežná, detská a dojímavá.

Zakladateľ Opus Dei nástojčivo a presvedčivo ubezpečoval, že kresťanský život napokon netkvie v ničom inom, iba v nasledovaní Krista: to je celé tajomstvo. To značí sprevádzať ho v takej blízkosti, že s ním spolužijeme ako Dvanásti. A pripájal, že tak sa s ním stávame jedno. Preto odporúčal neustále rozjímanie o evanjeliu. Tí, čo mohli počúvať jeho slová rozjímania o udalostiach z Kristovho života, vnímali ich ako niečo živé a aktuálne, uschopňovalo ich to cítiť sa účastníkmi diania.

Svätý Josemaría sa pozastavoval s mimoriadnou pozornosťou a láskou pri tých častiach z evanjelia, v ktorých sa opisuje Kristova smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Všímal si predovšetkým Najsvätejšie Človečenstvo nášho Pána: ako sa Kristus, pohýnaný želaním byť čo najbližšie ku každému, zjavuje v ľudskej slabosti a v Božej sláve. Povedal, že práve preto vždy odporúča čítať knihy o Pánovom umučení. Takéto naozaj nábožné spisy nám sprítomňujú Božieho Syna, ktorý je človekom ako my a súčasne pravým Bohom a vtelený miluje a trpí pre vykúpenie sveta. Je hlboko pravdivé, že kresťan vyzrieva a silnie, keď stojí blízko kríža -tam, kde nachádza aj Máriu, svoju Matku. Silou Ducha Svätého pri kríži objaví, že tiež povolaný pripojiť sa k veľkému vykupiteľskému dielu, ak sa každodennou námahou zúčastní na Kristovom utrpení. V konštitúcii Gaudium et spes čítame: Ba vieme, že človek, obetujúc svoju prácu Bohu, spája sa priam s vykupiteľským dielom Ježiša Krista, ktorý udelil práci neobyčajnú dôstojnosť tým, že on sám pracoval v Nazarete vlastnými rukami. Každý človek, povolaný nato, aby sa stotožnil s Kristom na kríži, stane sa týmto spojením účastným na milostiach tajomstiev vykúpenia, stane sa spoluvykupiteľom -silný výraz, ktorý Josemaría Escrivá rád používal v súlade s cirkevným učením o vykúpení. Nový život v Kristu takto nadobúda netušenú dimenziu služby Bohu i ľuďom.

Krížová cesta je plodom kontemplatívnej modlitby zakladateľa Opus Dei o utrpení na Golgote. Chcel ňou dať podnet na rozjímanie o Kristovom umučení...

Krížová cesta nie je smutné cvičenie. Sv. Josemaría často prízvukoval, že koreň kresťanskej radosti má podobu kríža. Kristovo utrpenie je cesta bolesti, súčasne však aj cesta nádeje a istého víťazstva. V jednej zo svojich homilíi k tomu pripojil: Uváž, že Boh chce tvoju radosť. Keď v rámci svojich možnosti robíš to najlepšie, budeš šťastný, veľmi-veľmi šťastný, aj keď ti nikdy nebude chýbať kríž. Ale vtedy už nebudeš vnímať kríž ako popravisko, ale ako panovnícky trón Ježiša Krista. Vedľa nášho Pána stojí Mária, jeho Matka, ktorá je aj našou Matkou. Kiež by ti dala silu, ktorú potrebuješ, aby si odhodlane nasledoval kroky jej Syna

Alvaro del Portillo, z Predhovoru