„Keď sa viera stane rozhovorom, svet počúva“

Profesor inštitucionálnej komunikácie na Pápežskej univerzite Sancta Croce v Ríme, Marc Carroggio, predniesol v Oratóriu Santa María de Bonaigua prednášku o komunikácii viery v súčasnom kontexte. V spoločnosti, ktorá prechádza hlbokou kultúrnou transformáciou, Carroggio zdôraznil rastúci záujem o kresťanstvo ako odpoveď na únavu z ideológií a hľadanie zmyslu.

„Po celom svete rastie záujem o kresťanstvo, čo sa pripisuje únave z ideológií, hľadaniu zmysluplnej štruktúry a voľbe kresťanských hodnôt, “ uviedol Marc Carroggio, profesor inštitucionálnej komunikácie na Pápežskej univerzite Svätého Kríža v Ríme, vo svojej prednáške z 2. februára s názvom „Komunikácia a evanjelizácia v súčasnom kontexte“.

Profesor Carroggio začal prednášku prezentáciou rôznych kultúrnych javov, ktoré silne upútavajú pozornosť svojím nepopierateľným prepojením s náboženstvom, a na plátne premietol sochu „Youth“ (2009) od hyperrealistického umelca Rona Muecka. „Vidíme chlapca tmavej pleti, súčasníka – má na sebe džínsy –, ktorý si zdvíha tričko, aby ukázal ranu na pravom boku.“


„Keďže umenie nám umožňuje vytvárať porovnania, vedľa môžeme vidieť dielo Kristus ukazujúci rany z Perth Museum, ktoré je výtvorom maliara Giacoma Galliho, nasledovníka Caravaggia, narodeného v Siene v roku 1597 a zosnulého v Ríme v roku 1649,“ vysvetlil Marc Carroggio.

Dielo Rona Muecka bolo súčasťou výstavy Sin, ktorú v roku 2020 zorganizovala National Gallery v Londýne. V prezentácii výstavy sa uvádzalo: „Mladík si zdvihne tričko, aby si prezrel ranu. Vyvoláva to obraz Krista, ktorý ukazuje svoju krvavú ranu. Je mladosť ďalším typom Krista?“ Toto dielo rozbíja stereotypy a predsudky, ktoré sa udržiavajú neustálym cyklom hriechu v spoločnosti.

Pre profesora Carroggia však socha Rona Muecka a olejomaľba Galliho hovoria, „že všetci sme trochu Kristom, všetci máme rany a všetci sa môžeme uzdraviť“, a výstava v National Gallery „je veľkou katechézou o stvorení a vykúpení“. V roku 2000 zorganizovalo toto múzeum ďalšiu výstavu s názvom The image of Christ (Obraz Krista), tvár Krista, možno najčastejšie opakovaná téma v dejinách výtvarného umenia. „Všetky veľké zbierky európskeho maliarstva sú nevyhnutne veľkými zbierkami kresťanského umenia a veľkou katechézou.“



Prípad Rosalía a taliansky film ¡Buen Camino!

Carroggio sa venoval aj popkultúre a prípadu Rosalía a jej albumu Lux, „ktorý dosiahol historické míľniky na Spotify a stal sa albumom v španielčine s najúspešnejším debutom v histórii, s viac ako 42 miliónmi prehrávaní v prvý deň“. Premietol divákom krátke video, na ktorom speváčka rozpráva s priateľkou a hovorí, že je presvedčená, že má vnútornú prázdnotu, „ktorú môže vyplniť len Boh“.

V oblasti médií bola najväčšou udalosťou roku 2025 smrť pápeža Františka a voľba jeho nástupcu. „Voľba pápeža Leva bola najsilnejším televíznym momentom minulého roka, ako dokazuje priamy prenos britskej BBC, keď sa z komína Sixtínskej kaplnky vynoril biely dym a komentátorka sa rozcitlila a povedala: „Máme nového pápeža!“

Na záver profesor Carroggio povedal, že Buen Camino!, taliansky film komika Checca Zaloneho o ceste do Santiaga, „je najúspešnejším filmom v histórii Talianska, ktorý prekonal aj film Avatar“.


Kultúrna transformácia a túžba po zmysle

Paradoxne, tieto umelecké prejavy existujú popri nepopierateľnej a hlbokej kultúrnej a právnej transformácii. V rokoch 2000 až 2023 klesol počet katolíckych sobášov na celom svete o 53%. V Európe bol pokles 78%.

Paralelne s tým, povedal Marc Carroggio, „existuje rastúci záujem o kresťanstvo, ktorý sa pripisuje únave z ideológií, hľadaniu zmysluplnej štruktúry, voľbe kresťanských hodnôt. A v tomto smere je Barcelona laboratóriom, kde vidíme postupný nárast počtu mladých ľudí, ktorí prichádzajú do farností, na adoráciu Najsvätejšej Eucharistie a iné spontánne prejavy veriacich kresťanov.“

„Počas veľkonočnej vigílie minulého roka bolo vo Francúzsku pokrstených 17 000 ľudí, z ktorých drvivá väčšina boli dospelí. Nárast krstov dospelých vo Francúzsku bol medzi rokmi 2024 a 2025 na úrovni 31%. A pred pár dňami sa v Madride konali dve masové stretnutia, Llamados (Volaní), na ktoré prišlo 6 000 mladých ľudí, a El despertar (Prebudenie) s 5 000 účastníkmi.

„Žijeme vo veľmi zaujímavých časoch, podobných obdobiu konca západnej Rímskej ríše, obdobiu svätého Augustína, človeka, ktorý pochádzal z pohanského sveta a nakoniec sa stal majákom viery.“ Je pravda, že existujú „bariéry“, ako napríklad „bezprostrednosť“, ťažkosti so sústredením sa, s kontempláciou, a tiež aj individualizmus. „Ale existujú aj plodné nedostatky, kultúrne prázdnoty, ktoré sa môžu stať úrodnou pôdou pre evanjelizáciu.“


Kľúčové prvky komunikácie viery

Na záver prednášajúci citoval posolstvo Leva XIV. v Kúrii z 22. decembra a predstavil niektoré kľúčové prvky komunikácie viery.

Cirkev, povedal pápež, „je zo svojej podstaty extrovertná“. „Prvý kľúč komunikácie: otvorenosť (byť extrovertný, otvorené dvere); s pozitívnym charakterom, aby sme prinášali dobrú zvesť; radosť: kresťanstvo nie je súbor zákazov, ale pozitívna voľba (slovami Josepha Ratzingera)“. „Cirkev nás vedie na slávnostnú hostinu, ktorú nám pripravuje Pán“, povedal Carroggio, ktorý pripomenul krásny film z roku 1987 Babettina hostina, obraz hostiny, ktorú otec pripraví pre svojho márnotratného syna, keď sa vráti domov.

Ďalšími kľúčovými pojmami, ktoré spomenul, sú sloboda a vzťah: „Boh nás pozýva, nikto nie je povinný prísť na hostinu”; vzťah ako cieľ sám osebe (nie ako prostriedok), je potrebné spoznať sa ako deti a bratia; spontánnosť a dôvera, dar Ducha Svätého. A vzťah, ktorý „je kristocentrický”. Treba tiež brať do úvahy jednotu života – byť obrazom Krista –, lásku: milovaný syn. Alebo pravdu: svedkovia pravdy, spravodlivosti, pokoja. A napokon univerzálnosť: od všetkých, pre všetkých, pretože všetci ľudia môžu mať bod zlomu, a to vo všetkom.