28. september: Homília biskupa Javiera Echevarríu

Homília biskupa Javiera Echevarríu počas ďakovnej svätej omše, pri príležitosti blahorečenia Álvara del Portillo.

,,Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“: “ut diligátis ínvicem, sicut diléxi vos” (Jn 15:12).

Drahí bratia a sestry, tieto slová Evanjelia dnes rezonujú v mojom srdci s novou radosťou, keď si uvedomujem, že to množstvo ľudí, ktoré sa včera zišlo na tomto mieste, v pevnom spoločenstve s pápežom Františkom, a so všetkými ďalšími ľuďmi, ktorí nás sprevádzali na slávnosti blahorečenia zo svojich domovov po celom svete, nebolo ani tak nejakým zhromaždením ľudí, ako skôr rodinným stretnutím zjednoteným v láske k Bohu a v láske k svojim blížnym. A práve táto láska sa dnes ešte viac posilňuje v Eucharistii, v tejto svätej omši, ktorou vyjadrujem vďaku Bohu za blahorečenie nášho milovaného dona Álvara, biskupa, preláta Opus Dei.

1. Náš Pán, ustanovením Eucharistie, vzdal vďaky Bohu Otcu, za jeho večnú dobrotu, za stvorenstvo, ktoré vzišlo z jeho rúk, za jeho tajomný plán spásy. Vzdávame vďaky za tú nekonečnú lásku, ktorá sa prejavila na Kríži, a ktorá bola predpovedaná už v hornej sieni pri Poslednej večeri. A pýtame sa nášho Pána: ako sa máme naučiť milovať tak, ako si Ty miloval nás, tak, ako si Ty miloval Petra a Jána, každého jedného z nás, tak, ako svätý Josemaría a blahoslavený Álvaro?

Keď kontemplujeme svätý život dona Álvara, objavujeme ruku nášho Pána, ktorá ho viedla, milosť Ducha Svätého, dar lásky, ktorá nás premieňa. A za svoju prijímame tú modlitbu svätého Josemaríu, ktorú nový blahoslavený tak často opakoval: ,,Daj mi, Pane, tú Lásku, s ktorou chceš, aby som Ťa miloval „ a tak budem vedieť, ako milovať iných Tvojou Láskou, s mojím biednym úsilím.[1]”. V mojom živote aj iní ľudia objavia dobrotu Božiu, ako to bolo aj v prípade každodenných ciest dona Álvara: už tu, v jeho milovanom Madride to Božie milosrdenstvo bolo možné vidieť v jeho solidarite s tými, ktorí boli najchudobnejší a najopustenejší. Druhé čítanie nás napĺňa radosťou, keď nám pripomína Kristovu prítomnosť v nás, ktorá nás odieva do ,,milosrdenstva, láskavosti, pokory, miernosti a trpezlivosti (Kol 3:12).

Drahí bratia a sestry, vzdávajme Bohu vďaky tým, že ho budeme prosiť o viac lásky. Na vrchole svojich mladíckych síl, keď mal 25 rokov, bol don Álvaro ,,saxum“, skalou pre svätého Josemaríu. Vo svojej hlbokej pokore raz napísal Zakladateľovi Opus Dei list, s týmito slovami: ,,Napriek všetkému dúfam, že svoju dôveru môžete vložiť do niekoho, ktorý nie je ani tak skalou, ako skôr hlinou bez akejkoľvek pevnosti. Ale náš Pán je taký veľký! [2]” Celá naša existencia by mala byť preniknutá tou dôverou v Božiu dobrotu. V responzóriovom žalme sme sa modlili: ,,Ďakujem Ti, Pane, za tvoju vernosť a lásku (Ź 128 [137]: 2). A naša vďačnosť vystupuje k Svätej Trojici, pretože Boh zostáva s nami, prostredníctvom jeho Slova, Ježiša Krista samotného (pozriKol 3:16), a prostredníctvom jeho Ducha, ktorý nás napĺňa radosťou (pozri Jn15:11; Lk 11:13) a umožňuje nám volať k Bohu, s plnou dôverou, ,,Abba, Pater: Otec, Ocko!“

2. ,,Tá trojica na zemi nás privedie k Trojici v Nebi [3]”, často opakoval don Álvaro, podľa učenia a zo skúsenosti so Zakladateľom Opus Dei – teda že Ježiš, Mária a Jozef nás privedú k Otcovi a Duchu Svätému. V najsvätejšom človečenstve Ježiša Krista objavujeme, s ním neoddeliteľne späté, jeho Božstvo [4].

Svätá rodina! Slovami z prvého čítania vzdávame vďaky nášmu Pánovi, ,,ktorý od lona našej matky, rozmnožuje naše dni a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva” (Sir 50:24). Posvätný text Písma nám hovorí, že Boh nás miloval ešte pred naším narodením. To mi pripomína verše, s ktorými sa Virgílius obracia na novonarodené dieťa: ,,“Incipe, parve puer, risu cognoscere matrem” (Virgílius, Eclogue IV, 60): ,,Dieťatko, nauč sa rozpoznať svoju matku podľa jej úsmevu“. Po narodení začína dieťa objavovať svet – v tvári svojej matky, naplnenej láskou, v tom úsmeve, ktorý ho prijíma, to nové stvorenie, ktoré len čo prišlo na tento svet, objavuje odraz dobroty Božej.

V tento deň, ktorý Svätý Otec František zasvätil modlitbe za rodinu, zjednocujeme sa s prosbami celej Cirkvi za to ,,comunio dilectionis“, za to ,,spoločenstvo lásky[5]”, za tú školu[6]” Evanjelia, ktorou je rodina, ako to povedal Pavol VI. pri jednej príležitosti v Nazarete. Rodina, spolu s ,,vnútornou a hlbokou dynamikou lásky[7]”, prináša veľkú ,,duchovnú plodnosť[8]”, ako to učil svätý Ján Pavol II., s ktorým bol blahoslavený Álvaro zjednotený synovským priateľstvom.

Keď ďakujeme donovi Álvarovi, ďakujeme aj jeho rodičom, ktorí ho prijali na tento svet a vychovávali ho, ktorí v ňom podporili jednoduché a veľkorysé srdce pre prijatie Božej lásky a pre odpoveď na Božie volanie. ,,Toto je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali tak, ako som ja miloval vás“; a don Álvaro robil práve to: bol človekom, ktorého úsmev dával Bohu slávu, ktorý ,,konal veľké diela“(Sir 50:24), a ktorý si ho zvolil, aby slúžil Cirkvi šírením Opus Dei, ako verný syn a nástupca svätého Josemaríu.

Modlíme sa, aby bolo mnoho takých rodín, ktoré tvoria ,,žiarivé a radostné domovy, akou bola Svätá rodina [9]”, vyjadrené slovami sv. Josemaríu. Pozdvihujeme našu vďačnosť k Bohu za dar rodiny, ako odrazu večnej trojičnej lásky, miesta, kde každý vie, že je milovaný už len kvôli samotnej svojej existencii, za to že je, za to, že je taký. A tiež vzdávame vďaky všetkým matkám a otcom, ktorí sa tu zhromaždili, ako aj všetkým tým, ktorí sa starajú o deti, starých a chorých ľudí.

Rodiny: náš Pán vás miluje, náš Pán je prítomný vo vašom manželstve, obraze Kristovej lásky k Cirkvi. Viem, že mnohí z vás ste sa odovzdali, aby ste veľkoryso pomáhali iným manželstvám na ich ceste vernosti, aby ste mnohým ďalším rodinám pomáhali kráčať vpred v spoločenskej situácii, ktorá je často zložitá, a dokonca aj nepriateľská. Vydržte v tom! Celý svet potrebuje vašu prácu svedectva a evanjelizácie. Spomeňte si, ako hovoril milovaný Benedikt XVI.: ,,Dlhodobá vernosť je meno lásky [10]”.

3. ,,Buďte vďační“, vyzýva nás sv. Pavol (Kol 3, 15). Keď sa blahoslavený Álvaro zamýšľal nad tým, ako je zaviazaný sv. Josemaríioví, povedal, že ,,dobré využívanie prijatých darov je tým najlepším prejavom vďačnosti [11]”. Vo svojich kázňach, pri rodinných stretnutiach, osobných stretnutiach, nikdy neprestával hovoriť o apoštoláte a evanjelizácii. Ak máme pretrvávať v Božej láske, ktorú sme dostali, musíme sa o ňu podeliť s inými ľuďmi: Božia dobrota má tendenciu šíriť sa. Pápež František hovorí, že ,,v modlitbe nám Pán umožňuje pochopiť túto lásku, ale aj prostredníctvom mnohých znakov, ktoré môžeme rozpoznať v našom živote, v mnohých ľuďoch, ktorých nám dáva na našej životnej ceste. A tá radosť zo stretnutia sa s ním a s jeho volaním nás nevedie k tomu, aby sme sa uzatvárali, ale, aby sme sa otvárali, vedie nás k službe v Cirkvi [12]”.

,,Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (Jn 15:16). Keď náš Pán zdôrazňoval, že jemu patrí vždy iniciatíva a primát lásky, posiela nás, aby sme šírili jeho Lásku všetkým ľuďom: ,,Ja som vás ustanovil, aby ste išli a prinášali ovocie, a aby vaše ovocie zostalo“ (tamtiež). ,,Manete in dilectione mea“. ,,zostaňte v mojej láske“ (Jn 15:9). Ak máme prinášať ovocie, ktoré tiež zapúšťa hlboké korene, je nevyhnutné, aby sme zostávali v Pánovi. Ježiš vtedy povedal učeníkom: ,,Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15:4).

To množstvo ľudí počas týchto dní, tie milióny po celom svete, a mnohí tí, ktorí nás očakávajú v nebi, prinášajú svedectvo plodného života dona Álvara. Chcem vás povzbudiť, bratia a sestry, aby ste prebývali a rástli v Božej láske: prostredníctvom modlitby, svätej omše a častého svätého prijímania, prostredníctvom sviatostnej spovede, aby sme tak posilňovaní Božou náklonnosťou vedeli, ako máme odovzdávať to, čo sme prijali, a uplatňovali to prostredníctvom autentického apoštolátu priateľstva a dôvery.

V liste, ktorý mi pápež František napísal pri príležitosti včerajšieho blahorečenia, nám hovorí, že ,,si nemôžeme nechávať vieru pre seba, že je to dar, ktorý sme prijali, aby sme ho odovzdávali ďalej a podelili sa oň s ostatnými [13]”; pričom tiež povedal, že blahoslavený Álvaro ,,nás povzbudzuje, aby sme sa nebáli ísť proti prúdu a trpieť pri ohlasovaní Evanjelia“, a ďalej, že ,,nás tiež učí, že v jednoduchosti a v každodenných záležitostiach nášho života môžeme objaviť istú cestu svätosti [14]”.

Na tejto ceste, spolu s mnohými anjelmi, sme sprevádzaní Preblahoslavenou Pannou Máriou. Mária je Matka Boha Otca, Matka Boha Syna, Nevesta a Chrám Boha Ducha Svätého. Je Matkou Boha, aj našou Matkou, Kráľovnou rodiny, Kráľovnou apoštolov. Nech nám ona pomáha, ako pomáhala donovi Álvarovi odpovedať na pozvanie následníka Petra: : ,,nechať sa milovať Pánom, otvoriť si srdcia voči jeho láske, a dovoliť mu, aby to bol práve on, kto riadi naše životy[15]”, odpovedať na tú túžbu, ktorú svätý Josemaría pri toľkých príležitostiach zveril Panne Márie z Almudeny, ktorú tak veľmi milujú a uctievajú v tejto arcidiecéze.

Amen

[1] Svätý Josemaría Escrivá de Balaguer, Vyhňa. č.270.

[2] Blahoslavený Álvaro del Portillo, List svätému Josemaríovi. 13. júl. 1939.

[3] Blahoslavený Álvaro del Portillo, Pastoračný list, 30. septembra, 1975.

[4] Pozri Blahoslavený Álvaro del Portillo, Pastoračný list pri príležitosti Zlatého výročia založenia Opus Dei, 24. septembra, 1978.

[5] Ctihodný Pavol VI, Príhovor v Nazarete, 5. január, 1964.

[6] Tamtiež

[7] Svätý Ján Pavol II, Postsynodálna apoštolská exhortácia Familiarisconsortio, č. 41.

[8] Tamtiež

[9] Svätý Josemaría Escrivá de Balaguer, Ísť s Kristom. č. 22.

[10] Benedikt XVI, Homília vo Fatime, 12. mája, 2010.

[11] Blahoslavený Álvaro del Portillo, Pastoračný list, 1. júla, 1985.

[12] František, Prejav v Audienčnej sále Pavla VI. 6. júla, 2013.

[13] František, List Mons. Javierovi Echevarriovi, prelátovi Opus Dei, pri príležitosti blahorečenia Álvara del Portillo, slávenom v Madride 27. septembra 2014.

[14] Tamtiež.

[15] Tamtiež.