Náš Pán Ježiš Kristus vzal na seba naše telo a našu prirodzenosť, aby dal seba ľudstvu za vzor všetkých cností. ,,Učte sa odo mňa, pobáda, lebo som tichý a pokorný srdcom.“

Neskôr, keď apoštolom vysvetľuje znamenie, podľa ktorého ich spoznajú ako kresťanov, nevraví: „...pretože ste pokorní. On je tá najdokonalejšia čistota, nepoškvrnený baránok. Nič nemôže porušiť jeho dokonalú svätosť, ktorá je bez poškvrny.“ A predsa nehovorí: ľudia si uvedomia, že ste mojimi učeníkmi, lebo ste nevinní a čistí.

Svoj pozemský život prežil v absolútnej odpútanosti od svetských statkov. On, stvoriteľ a Pán vesmíru, nemal dokonca ani miesto, kde by hlavu sklonil. A predsa netvrdí: budú vedieť, že patríte ku mne, lebo neľpiete na bohatstve. Pred hlásaním Evanjelia strávi štyridsať dní a nocí na púšti v prísnom pôste, no nehovorí apoštolom: pochopia, že slúžite Bohu, lebo nie ste pažravci ani pijani.

To, čo malo odlíšiť apoštolov a čo odlíši i skutočných kresťanov v každom čase, sme práve počuli: ,,Podľa toho – práve podľa toho – spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Boží priatelia, 224)