Najprv povedzte to, čo nechcete, aby niekto vedel. Preč s nemým diablom! Z malého problému, ktorým sa ale neustále budete v mysli zaoberať a na ktorý sa medzitým nabaľujú ďalšie veci, sa nakoniec stane veľká snehová guľa a vy zostanete uväznení v nej. A načo to všetko? Otvorte svoje srdce! Ak budete úprimní, zaručujem vám šťastie, ktoré plynie z vernosti kresťanskému životu. Jasnosť a jednoduchosť: to sú dve absolútne nevyhnutné dispozície. Musíme svoje srdcia otvoriť dokorán, tak, aby do nich mohlo vstúpiť Božie svetlo a krištáľová čistota Lásky všetkých lások.

Na zľavovanie z absolútnej úprimnosti nemusíme mať vždy iba zlé pohnútky, niekedy stačí pomýlené svedomie. Niektorí ľudia si sformovali – či skôr zdeformovali – svoje svedomie takým spôsobom, že ich mlčanie a nedostatok otvorenosti im pripadajú byť správnymi. Myslia si, že mlčať o veciach je dobré. Stáva sa to však i ľuďom, ktorí dostali vynikajúcu formáciu a poznajú Božie veci; možno aj kvôli tomu nachádzajú motívy k presvedčeniu, že je dobré mlčať. Bohužiaľ sa mýlia. Úprimnosť je potrebná vždy a neplatia pri nej žiadne výhovorky, aj keby sa zdali byť akokoľvek dobré. (Boží priatelia, 189)