Srdce! Niekedy, nedá sa tomu vyhnúť, sa doňho votrie tieň pozemského svetla, tažkopádna, smutná, triviálna spomienka… – Bež ihneď, fyzicky či duševne, k Svätostánku a vrátiš sa k svetlu, k radosti, k Životu. (Brázda, 817)

Zastav sa často v kaplnke, aby si Ježišovi povedal: ...vrhám sa ti do náručia! – Polož mu k nohám, čo máš: svoju úbohosť! – Takýmto spôsobom, napriek všetkému, čo máš za sebou, nikdy nestratíš pokoj. (Vyhňa, 306)

Ježiš ostal v Eucharistii... z lásky k tebe. – Ostal, a pritom vedel, ako ho ľudia prijmú... ako ho ty prijmeš. – Ostal, aby bol tvojím pokrmom, aby si ho navštevoval a zhováral sa s ním o svojich problémoch, stýkal sa s ním v modlitbe pred svätostánkom a v prijímaní Eucharistie, aby si sa doňho každý deň viac zamilúval a prispel k tomu, že aj veľa iných duší pôjde po rovnakej ceste. (vyhňa, 887)