Evanjelium (Jn 13, 21-33.36-38)
Keď Ježiš sedel za stolom so svojimi učeníkmi, zachvel sa v duchu a vyhlásil:
„Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal:
„Kto je to, o kom hovorí?“
On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa:
„Pane, kto je to?“
Ježiš odpovedal:
„Ten, komu podám namočenú smidku.“
Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal:
„Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“
Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc.
Keď vyšiel, Ježiš povedal:
„Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.
Šimon Peter sa ho opýtal:
„Pane, kam ideš?“
Ježiš odvetil:
„Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“
Peter mu vravel:
„Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.“
Ježiš odpovedal:
„Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.
Komentár
Na prahu Umučenia nás liturgia vyzýva, aby sme sa zamysleli nad rozsahom Kristovej lásky k nám. Ježiš opakovane hovoril o tomto momente, hoci ani učeníci, ktorí mu boli najbližšie, neboli schopní pochopiť, čo tým myslí. Apoštol Ján prenikol do významu týchto udalostí veľmi osobitným spôsobom. Obeta, ktorú sa Pán chystá priniesť, je obetou čistej lásky pre všetkých, aj pre tých, ktorí túto lásku nepoznajú, pre tých, ktorí ňou pohŕdajú, a pre toho, kto ju zradí za 30 strieborných. Je to Obeta za všetkých ľudí všetkých čias. A tým nám zjavuje vernú lásku Boha Otca ku všetkým.
Vidíme tu Ježišovu lásku k Judášovi, ktorého neúnavne chce priviesť k obráteniu. Ten, ktorý zradí svojho Majstra, sa zúčastňuje na Poslednej večeri: nie je vylúčený. V skutočnosti mu sám Ježiš ponúka sústo. Všetko, čo Pán robí, je apelom na jeho srdce: pozvanie, aby si spomenul na to, čo prežil, a aby o tom uvažoval. A tiež, aby nezúfal, keď si uvedomí rozsah svojich skutkov. Judáš však zišiel z cesty, niečo v ňom zatvrdlo. Niečo mu zatemnilo myseľ a nie je schopný pochopiť, čo robí. To sa dozvieme neskôr, keď budeme čítať jeho rozhovor s tými, ktorým Ježiša zradil (Mt 27, 3-10). Ale on si zúfa. Nikto však nezúfa zo dňa na deň: do tejto situácie sa človek dostáva po mnohých predchádzajúcich rozhodnutiach.
Máme tu aj Ježišovu lásku k Petrovi, ktorého slabosť je iného druhu. Napriek všetkým pokrokom, ktoré urobil, sa stále nepozná. A Ježiš potrebuje posilniť jeho pokoru, aby sa stal pevným základom. Nech si je vedomý svojej slabosti a nech sa nad ňou nepohoršuje. Nech si nezúfa. Lebo tak ako v tom jedinom okamihu, aj teraz nám život bude neustále prinášať výzvy, v ktorých sa môžeme zrútiť. Je pomerne ľahké povedať, že položíme svoj život za tých, ktorých milujeme. Ale čo urobíme, keď príde čas tak urobiť? Svätý Pavol hovorí, že je to Boh, kto v nás pôsobí, aby sme chceli a konali (Flp 2, 13). Iba do tej miery, do akej Kristus vládne v našich srdciach, budeme schopní realizovať svoju lásku až do tej miery, že položíme život za milovanú osobu. Umučenie je najvyšším učením, ku ktorému treba pristupovať s túžbou, že sa naučíme, čo je to láska, a že dostaneme silu, aby sme boli schopní milovať.