Opus Dei

Povolanie do Opus Dei je volaním k interpretácii Božej partitúry, k hraniu Božej hudby, ktorej variácií je toľko, koľko je ľudí.

Príbehov povolania je toľko, koľko je ľudí. V tomto redakčnom článku predkladáme niektoré z najčastejších medzníkov na ceste, na ktorej môže človek spoznať svoje povolanie.

Poslanie rodičov nespočíva len v prijatí detí, ktoré im Boh pošle: trvá po celý život a jeho horizontom je nebo.

Sme, akí sme. Nič viac, nič menej. Ale to, akí sme, nám umožňuje nasledovať a slúžiť cirkvi. Nasledujúci text sa podrobnejšie zaoberá otázkou Božieho volania ku každému z nás.

„Mladosť je obdobie osobitne vhodné na položenie si týchto otázok, pretože je to čas plný možností, veľkých výziev a rozhodnutí, ktoré ovplyvnia beh nášho života“, hovorí Prelát Opus Dei v článku o mladosti a povolaní.

Snom každého kresťana je, aby jeho meno bolo zapísané v Božom srdci. Druhý text série o povolaní – Niečo veľké a nech je to láska – uvažuje o tejto skutočnosti.

Prvý článok zo série o rozlišovaní povolania nazvaný „Niečo veľké a nech je to láska“.

Komentár na stredu 17. týždňa v Cezročnom období. „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli“. Osobné povolanie je Božím svetlom, ktoré nám otvára nový pohľad na život. Prijať ho s láskou je ako nájsť vzácnu perlu nekonečnej hodnoty.

Komentár na piatok po 4. veľkonočnej nedeli. „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“. Ježiš otvoril cestu, ktorá vedie do Neba, a pripravil nám tam miesto. Dokonca nás bude na tejto ceste sprevádzať.

Komentár na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. „Učeníci boli zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám!“ Keď objavujeme svoje poslanie alebo sa stretávame s ťažkosťami, prosme Ducha Svätého, aby sme prežili nové Turíce.