Opus Dei

Hybnou silou apoštolátu je láska, ktorá je Božím darom: „V kresťanovi, Božom dieťati, tvoria priateľstvo a láska jedinú realitu: sú Božím svetlom, ktoré zohrieva“ (Vyhňa, 565). Cirkev rastie predovšetkým prostredníctvom lásky svojich veriacich; až potom nasleduje ako plod tejto lásky štruktúra a organizácie, ktoré jej majú slúžiť.

V pastierskom liste z 28. októbra 2020 uvažuje Mons. Fernando Ocáriz o duchu Opus Dei a o žití povolania v rôznych osobných okolnostiach.

​Tajomstvo slobodného srdca: vzdať sa pozemskej lásky, aby svet mohol byť naplnený svetlom Božej lásky.

Povolanie do Opus Dei je volaním k interpretácii Božej partitúry, k hraniu Božej hudby, ktorej variácií je toľko, koľko je ľudí.

Príbehov povolania je toľko, koľko je ľudí. V tomto redakčnom článku predkladáme niektoré z najčastejších medzníkov na ceste, na ktorej môže človek spoznať svoje povolanie.

Poslanie rodičov nespočíva len v prijatí detí, ktoré im Boh pošle: trvá po celý život a jeho horizontom je nebo.

Sme, akí sme. Nič viac, nič menej. Ale to, akí sme, nám umožňuje nasledovať a slúžiť cirkvi. Nasledujúci text sa podrobnejšie zaoberá otázkou Božieho volania ku každému z nás.

„Mladosť je obdobie osobitne vhodné na položenie si týchto otázok, pretože je to čas plný možností, veľkých výziev a rozhodnutí, ktoré ovplyvnia beh nášho života“, hovorí Prelát Opus Dei v článku o mladosti a povolaní.

Snom každého kresťana je, aby jeho meno bolo zapísané v Božom srdci. Druhý text série o povolaní – Niečo veľké a nech je to láska – uvažuje o tejto skutočnosti.

Prvý článok zo série o rozlišovaní povolania nazvaný „Niečo veľké a nech je to láska“.