Opus Dei

Desiata časť série „Boj, blízkosť, poslanie“. Keď vzťah medzi Otcom a deťmi, ako aj medzi generáciami, nadobudne podobu požehnania, je možné hľadieť do budúcnosti bez strachu z čohokoľvek.

Keď sa k nám Kristus priblíži vo svojej Cirkvi a dovolí nám dotknúť sa jeho plášťa, sila, ktorá z neho vychádza, je jeho vlastná svätosť. Takto nás premieňa, aby sme mohli zakúsiť „šírku, dĺžku, výšku a hĺbku“ jeho srdca. Deviata časť série „Boj, blízkosť, misia“.

Pápež František dnes pokračoval v katechéze o Jubileu nádeje a pri tejto príležitosti hovoril o svätom Jozefovi. Vysvetlil, ako Patriarcha vedel prijať Boží plán pre svoj život s vierou, nádejou a láskou.

Prelát Opus Dei nás povzbudzuje, aby sme sa naďalej modlili na rôzne úmysly, najmä za mier a jednotu kresťanov.

Študuješ, ale nenachádzaš zmysel v toľkej námahe? Máš okrem štúdia život plný aktivít, no máš pocit, že ti niečo chýba? Chceš vedieť, aký plán má pre teba Boh? Máš strach zo zlyhania v štúdiu? Cítiš sa zmätený v ceste, ktorou máš ísť?

Svojím krstom v Jordáne vychádza Ježiš v ústrety všetkým ľuďom a otvára im cestu k svojmu Otcovi. V prvý deň svojho verejného pôsobenia Pán odhaľuje spôsob, ktorým nás prichádza vykúpiť: prijímajúc naše hriechy a zdieľajúc Božiu lásku ku každému z nás.

Posväcovanie práce, štúdia, je ústredným bodom učenia svätého Josemaríu. Ale v čom konkrétne spočíva? Ako sa to robí a čo sa tým dosiahne?

Mudrci nechali za sebou mnohé veci, aby hľadali Kráľa Židov: domov, priateľov, vlastné istoty... Ale vnútorná túžba, ktorá ich priviedla na cestu, vyústila do gesta, ktorým prejavili to jediné dôležité v ich živote: „Padli na zem a klaňali sa mu“ (Mt 2,11).

"Poďte ku mne, lebo som tichý a pokorný srdcom." Boh sa stal maličkým, aby sme mohli byť veľkí, s pravou veľkosťou: pokorou srdca.

Prinášame niekoľko príhod, ktoré odrážajú, ako svätý Josemaría prežíval vianočné sviatky, jeho úctu k Jezuliatku a k Svätej Rodine, ako aj prejavy lásky, ktoré venoval ľuďom, s ktorými žil.