Musíme v našich dušiach podnecovať skutočnú hrôzu z hriechu. Pane – opakuj to so skrúšeným srdcom –, nech ťa už viac neurážam! Neľakaj sa však, keď pocítiš príťaž úbohého tela a ľudských vášní: bolo by hlúpe a naivne detské, keby si sa len teraz dozvedel, že ,,to“ existuje. Tvoja bieda nie je prekážkou, ale podnetom, aby si sa užšie spojil s Bohom, aby si ho vytrvalo hľadal, pretože On nás očisťuje. (Brázda 134)

Nevyjednávaj s pokušením. Dovoľ mi, aby som ti to znovu zopakoval: maj odvahu utiecť; a silu nedotýkať sa svojej slabosti skúšajúc, kam až môžeš zájsť. Prestaň, neustupuj! (Brázda, 137)

Nemáš nijakú výhovorku. Je to len tvoja vina. Keď vieš – a už sa natoľko poznáš –, že po tejto ceste – pri takomto čítaní, v takejto spoločnosti, … môžeš skončiť v priepasti, prečo si ešte stále tvrdohlavo myslíš, že je to snáď skratka, ktorá urýchli tvoju formáciu a pomôže ti pri dozrievaní osobnosti? Zmeň radikálne svoj plán, hoci by ťa to malo stáť viac úsilia a menej zábavy na dosah ruky. Už je načase, aby si sa správal ako zodpovedný človek. (Brázda, 138)