Opus Dei

Viac ako 530-krát uskutočnil let lietadlom a pracoval po celom svete, aby si splnil svoj detstký sen. Život nemal ľahký, zomreli mu veľmi blízke osoby. 52-ročný Portugalčan Manuel rozpráva o svojej ceste späť k Bohu.

Elisabetta, manželka a matka dvoch detí, má dlhoročnú kariéru vo vedení kurzov úžitkového umenia a v súčasnosti šéfuje dvom veľkým knižniciam v Miláne.

Pablo strávil niekoľko rokov v Libanone, kde pomáhal v apoštolskej práci Opus Dei. Pri pohľade do minulosti spomína na zážitky a na všetko, čo sa tam naučil.

Ako na mnohých iných miestach, aj Rafov domov dôchodcov musel počas epidemiologickej situácie súvisiacej s koronavírusom zintenzívniť úsilie v oblasti starostlivosti o starších ľudí s profesionalitou a láskou.

Vincenzo je otec rodiny, výrobca textílií a supernumerár Opus Dei. V tomto odvetví pracuje už vyše tridsať rokov.

Konžská demokratická republika sa od získania svojej nezávislosti stále nevymanila z násilia, chudoby a korupcie. Candelas Varelová je zdravotná sestra, ktorá 22 rokov svojou troškou prispieva k chodu nemocničného zariadenia Monkole. Rozhovor s ňou bol uverejnený v čilskom digitálnom denníku.

​Donata je návrhárka klobúkov v známej dielni v Ríme. Mnohé z jej návrhov sa používajú v medzinárodných filmových produkciách.

​Talian Giorgio sa venuje predaju syrov. Je ženatý a má päť detí. Syr je pre neho „tak trochu ako dôkaz existencie Boha“.

Otca Geralda Morujãa, portugalského kňaza z diecézy Viseu, postihla v hotelovom bazéne vo Svätej zemi zástava srdca. Aj vo svojich 89 rokoch chodí ešte stále plávať. Svoje uzdravenie pripisuje orodovaniu blahoslaveného Álvara del Portilla. O tejto milosti hovorí nasledujúci príbeh.

Posteľ na JISke je ako nepopísaná stránka. Hodiny tu utekajú veľmi pomaly. Sny sa miešajú s realitou a čas sa meria po kvapkách. Pre niektorých tu všetko znova začalo. Taká bola v tieto mesiace realita tisícok ľudí. Rovnako tomu bolo aj u protagonistov tohto rozprávania, ktorí napriek všetkým predpovediam a prognózam nad koronavírusom zvíťazili.