Opus Dei

„Starostlivosť o niekoho nie je len hojenie malej rany. Je to nazeranie na osobu v jej celistvosti a hľadanie jej dobra v tomto svete aj v tom budúcom.“ Druhý článok o bratskom napomenutí.

Priateľstvo a láskavosť sú úrodnou pôdou na podporu bratského napomenutia. Boh prostredníctvom našich vzťahov s ľuďmi okolo nás koná tak, aby z nás dostal to najlepšie.

Niektorí ľudia majú tendenciu považovať formáciu za vedomosti, no také poňatie nestačí. Dospieť k celistvosti osoby si vyžaduje vnímať formáciu ako bytie. Ide o oveľa vyšší cieľ. Je nutné ponoriť sa do tajomstva Krista, aby sme spoznali jeho šírku a hĺbku, a tým umožnili, aby nás milosť postupne premieňala, aby nás s ním stotožňovala.

Domov má byť prvou a hlavnou školou, kde si deti osvoja ľudské a kresťanské čnosti.

Zhrnutie zákona do vety „milovať Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého“ nie je len také hocijaké nariadenie. Láska sa nedá vynútiť. Boh nás však pozýva, aby sme sa po tom, ako On človekovi vyjadril svoju nekonečnú lásku a starostlivosť, s ním na nej podieľali.

Žiť s vedomím, že máme poslanie, znamená uvedomovať si, že nás Pán posiela, aby sme odovzdávali jeho Lásku ľuďom okolo seba. Predpokladá to rozhodovať sa vždy pod vedením Ducha Svätého s ohľadom na toto poslanie, pretože dáva rozmer a zmysel nášmu putovaniu na tejto zemi.

Druhá časť o jednote života. Autor uvažuje o potrebe prijať miesto, kam nás Boh postavil, a tu hľadať jeho prítomnosť.

Čo je pôst? Aký zmysel má pôst? Čo je pokánie? Aké povinnosti má katolík v pôstnom období? Odpovedáme na niekoľko otázok a odpovedí o tomto liturgickom období.

​Pánova výzva „buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48) spočíva v tom, že máme žiť ako Božie deti, ktoré vedia, že sú v Božích očiach vzácne a sú pevne zakotvené v nádeji a radosti prameniacej z vedomia, že majú takého dobrého Otca.

„Nové prikázanie“, ktoré nám Ježiš dal na konci svojho pozemského života, odhalilo nový rozmer ľudského priateľstva: ide o skutočný apoštolát.