Zasvätenie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

Uverejňujeme úplné znenie zasvätenia, ktoré svätý Josemaría vykonal po prvýkrát 26. októbra 1952, na slávnosť Krista Kráľa, pred obrazom Najsvätejšieho Srdca v kaplnke-knižnici hlavného sídla Diela v Ríme. Odvtedy sa toto zasvätenie každoročne obnovuje vo všetkých centrách Opus Dei.

V tomto článku nájdete úplné znenie zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Zverejňujeme ho, aby si ho mohol prečítať a zamyslieť sa nad ním každý, kto má záujem. Svätý Josemaría stanovil, aby sa tieto zasvätenia každoročne obnovovali pri príležitosti príslušných sviatkov a aby ich členovia Diela obnovovali spolu s ostatnými členmi svojho centra. Článok obsahuje historický kontext, v ktorom svätý Josemaría toto zasvätenie uskutočnil po prvýkrát, úplný text a zdroje na prehĺbenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.


Historický kontext

26. októbra 1952, na slávnosť Krista Kráľa, svätý Josemaría vykonal zasvätenie Opus Dei Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Bolo to už tretie zasvätenie za posledný rok a pol. Hlavný dôvod súvisel s predchádzajúcimi zasväteniami: išlo o „nepochopenie zo strany dobrých ľudí“ (AVP, III, p. 227), konkrétne zo strany niektorých cirkevných hodnostárov, ktorí nerozumeli právnemu štatútu Opus Dei a chceli ho zmeniť. Okrem toho sa Dielo nachádzalo v závažnej ekonomickej situácii, pretože chýbali finančné prostriedky na financovanie výstavby hlavného sídla Diela a takisto dočasného sídla Rímskeho kolégia Svätého Kríža v Ríme. Stavebné práce sa nedali zastaviť bez vážnych ekonomických a apoštolských strát. V tom čase zakladateľ spojil s týmto zasvätením modlitbu Cor Iesu Sacratissimum, dona nobis pacem!, ktorú neskôr, už v sedemdesiatych rokoch, doplnil slovami et misericors: „Najsvätejšie a milosrdné Srdce Ježišovo, daruj nám pokoj!“ Prosil tak o vnútorný pokoj každého jednotlivca, o mier v spoločnosti a vo svete, ako aj o to, aby sa v duchu pokoja šíril duch Opus Dei a aby sa našli finančné prostriedky na budovy.

Rozhodnutie uskutočniť zasvätenie musel zakladateľ prijať medzi aprílom a májom 1952. V júni už mal pripravenú formulu, ktorú použil na slávnosť Krista Kráľa a ktorá sa – od nasledujúceho roka – mala opakovať vo všetkých centrách Opus Dei (AGP, A-85-2-01).

Ráno 26. októbra 1952 počas vďakyvzdania po prijatí svätého prijímania zasvätil Opus Dei pred obrazom Najsvätejšieho Srdca v takzvanej kaplnke-knižnici, ktorá susedila s kanceláriou vtedajšieho generálneho predsedu, dnes preláta, Opus Dei. Kaplnka bola ešte vo výstavbe a obraz nebol ten, ktorý ho dnes zdobí. Aj toto zasvätenie znamenalo posilnenie lásky a úcty k Najsvätejšiemu človečenstvu Krista, ktoré charakterizuje duchovný život členov Opus Dei.

Formulácia zdôrazňuje vnútorný charakter osobného odovzdania sa Kristovi, ktorý Escrivá de Balaguer chcel tomuto zasväteniu vtlačiť. V skutočnosti naznačuje, že pri zasvätení Opus Dei „so všetkými jeho apoštolskými dielami, zasväcujeme Ti aj naše duše so všetkými jej mohutnosťami; naše zmysly; naše myšlienky, naše slová a naše skutky; našu prácu a naše radosti. Zvlášť Ti zasväcujeme naše chudobné srdcia, aby sme nemali inú slobodu ako milovať Teba, Pane“. V záverečných prosbách sa zdôrazňuje láska ku Kristovi a k jeho Matke, služba Cirkvi a pápežovi a apoštolská horlivosť. Okrem toho obsahuje dvojitú prosbu za jednotu: „udržuj nás vždy zjednotených láskou k Dielu, k nášmu Otcovi, k Otcovi a k našim bratom a sestrám (...) zriaď v našich srdciach miesto Tvojho odpočinku, aby sme tak zostali úzko zjednotení: aby sme Ťa jedného dňa mohli chváliť, milovať a vlastniť po celú večnosť v nebi“ (AVP, III, p. 233).

Voľba slávnosti Krista Kráľa bola vhodná, lebo v tento deň sa každý rok obnovovalo zasvätenie celého ľudstva Najsvätejšiemu Srdcu, ktoré vykonal Lev XIII. v roku 1899. Toto každoročné obnovenie nariadil Pius XI. pri zavedení nového sviatku v roku 1925 (Quas primas, 11-XII-1925). Bol to teda deň venovaný obnoveniu túžby stotožniť sa s Kristom a podieľať sa na evanjelizačnej misii Cirkvi s cieľom budovať jeho Kráľovstvo – ciele, ktoré sú v samom srdci ducha Opus Dei a ktoré zasvätenie z roku 1952 ešte viac posilnilo.


Text Zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

Ó, najsladší Ježišu, božská zmierna obeta, prostredníctvom ktorej nám večný Otec sľúbil, že vždy vypočuje naše modlitby: milostivo prijmi zasvätenie Opus Dei, ktoré teraz predkladáme tvojmu Najsvätejšiemu Srdcu.

Keď Ti zasväcujeme naše Dielo so všetkými jeho apoštolskými dielami, zasväcujeme Ti aj naše duše so všetkými jej mohutnosťami; naše zmysly; naše myšlienky, naše slová a naše skutky; našu prácu a naše radosti. Zvlášť Ti zasväcujeme naše chudobné srdcia, aby sme nemali inú slobodu ako milovať Teba, Pane.

Modlitba

Ó Bože, ktorý si sa rozhodol darovať sa nám v Srdci svojho Syna, zraneného našimi hriechmi, spolu s nekonečnými pokladmi lásky, vypočuj prosby, ktoré ti s detskou zbožnosťou predkladáme:

Daj, aby sme každý deň čoraz viac milovali tvojho Syna Ježiša a jeho požehnanú Matku; daj nám veľkú lásku k Cirkvi a k pápežovi, ktorá sa prejaví skutkami služby; udržuj nás vždy zjednotených láskou k Dielu, k nášmu Otcovi, k Otcovi a k našim bratom a sestrám; vlievaj do našich sŕdc horlivú starostlivosť o duše.

Udeľ nám milosť, aby sme v božskom Srdci Ježišovom našli svoj príbytok; a zriaď v našich srdciach miesto Tvojho odpočinku, aby sme tak zostali úzko zjednotení: aby sme Ťa jedného dňa mohli chváliť, milovať a vlastniť po celú večnosť v nebi, v jednote s Tvojím Synom a s Duchom Svätým. Nech sa tak stane.

Na záver sa trikrát prednesie modlitba: Cor Iesu Sacratíssimum et Miséricors, a všetci trikrát odpovedajú: dona nobis pacem!


Zdroje na modlitbu a prehĺbenie úcty