Gabriel: od bitúnku po doktorát z teológie

Gabriel Robledillo (Jódar, Španielsko, 1961) začal svoju profesionálnu kariéru v hydinových bitúnkoch, v El Vendrell, v španielskej Tarragone. Jeho úlohou bolo odstraňovanie mäsa z kurčiat. Počas tejto práce prišiel na to, že akákoľvek dobre vykonaná práca môže byť potešením pre Boha. Počas svojej práce vyštudoval magisterské štúdium, v hispánskej literatúre, na univerzite v Barcelone.

V roku 1991 sa vrátil do svojho rodného mesta Jaén, kde sa posledných 23 rokov venoval výučbe v škole Altocastillo. Počas tohto obdobia sa stal doktorom Morálnej a duchovnej teológie, s jeho výskumom Kríž v Calderóne de la Barca (La Cruz en Caldeón de la Barca). ,,Odkedy som zverejnil moje rozhodnutie stať sa diakonom a nakoniec kňazom,” hovorí Gabriel, ,,dostal som veľa sprav. Jedna špeciálna prišla od bývalého kolegu z Tarragony. Povedal mi, že sa nikdy predtým nemodlil, pretože neverí v Boha, ale odteraz sa každý deň modlí za to, aby som bol dobrým kňazom.”

Javier: Pátranie po harmónii

Francisco Javier Pérez (Jimena, Jaén, Španielsko, 1963) venuje veľkú časť svojej profesionálnej kariéry tvorbe grafického dizajnu pre rôzne médiá v Španielsku. Patria sem športové noviny Marca, časopis o financiách Expansión a kresťanský časopis Mundo Cristiano. Tiež strávil 12 rokov v redakčnom projekte: ,,Keď som začal študovať teológiu, snažil som sa držať krok s aktuálnymi udalosťami a trendmi vo svete dizajnu a nedovoliť, aby moje kreatívne a technické zručnosti ubúdali.”

Ako prechodný diakon dúfa, že jeho služba pomôže mnohým ľuďom nájsť Boha, a vnesie rovnováhu a krásu do ich každodenného života: ,,Ak mi môžu moje profesionálne skúsenosti nejakým spôsobom pomôcť s touto novou službou, myslím, že to bude túžba prenášať na všetkých túto dychtivosť hľadať to, čo je krásne, harmonické a dynamické.”

Javier nemá žiadne pochybnosti o tom, že mnoho rodín a priateľov ho v týchto dňoch podporuje svojimi modlitbami, ktoré viedli až k diakonátu. Napriek tomu hovorí, že to, čo ho najviac, príjemne prekvapilo, bola blízkosť, ktorú začal prežívať s tými, ktorí žijú v tejto službe, ku ktorej ho Boh teraz povolal. ,,V poslednom období sa najviac teším z čítania e-mailov od mojich spolužiakov z teológie, ktorí pôsobia ako kňazi po celom svete: v Ugande, Ekvádore, Peru, Brazílii, Mexiku, Portoriku, Guatemale, Indonézii, a samozrejme, v Španielsku.”

Emanuel, dobre platená práca

Po štúdiu anglickej literatúry pracoval Emanuel Estrada (Monterrey, Mexiko, 1976) v edukačnom programe Ciudad de los Niños, inšpirovaným učením sv. Josemariu. Pomáhal nielen svojím študentom, ale dokonca aj ich rodinám, čo je dôvod, prečo sa rozhodol vyštudovať magisterské štúdium v Rodinnom poradenstve.

Dlhé roky práce so svojimi študentami a ich rodinami ho naučili, že ,,každý človek má svoj vlastný príbeh. Ľudia sú veľmi vďační, keď sú pochopení a povzbudení. Práca vo vzdelávaní vedie k ,,stretnutiu mnohých ľudí s rôznymi osobnosťami a k pochopeniu, že neexistujú žiadne všeobecné recepty: každý človek musí nasledovať svoju vlastnú cestu k šťastiu.” Emanuel očakáva, že jeho kňazská služba bude zahŕňať ,,počúvanie a povzbudenie, na priblíženie duši Bohu. Ako sa hovorí, v tejto práci neexistuje nezamestnanosť a veľmi dobre sa vyplatí.”

Po rokoch, ktoré pomáhal rodinám v Monterrey, Emanuel ďakuje Bohu, že jeho otec a jedna z jeho sestier, budú môcť prísť na jeho diakonickú vysviacku. ,,Svätý Josemaría povedal, že 90% nášho povolania dlhujeme našim rodičom, a môj prípad nie je výnimkou.”