ontse vynikala pozitívnymi vlastnosťami, s ktorým sa môžeme stretnúť u športovcov. Dokázala vyhrať s eleganciou, ale aj rovnako prehrávať, čo je už oveľa náročnejšie. Ale predovšetkým, keď cítila, že sa v hre dopustila nejakej nespravodlivosti, napríklad počas zanieteného tenisového zápasu, radšej tú hru zámerne vypustila a prehrala.
V Seve trávila čas so skupinou blízkych priateľov, chlapcov a dievčat, približne v jej veku – 14, 15 rokov. Chodili spolu na výlety, hrali sa rôzne hry a spoločne športovali. Títo mladí ľudia svojím radostným a čistým životom dokazovali, že je úplne možné viesť hlboký kresťanský život aj počas prázdnin, pričom si ten čas dobre užívali, bez toho, aby potrebovali nadmerné materiálne prostriedky.
10. júla 1955 mala Montse 15 rokov. Krátko predtým začala denne chodiť na svätú omšu a rozhodla sa, že tak bude robiť počas celých prázdnin, že bude chodiť aj na sväté prijímanie aj vtedy, keď mali naplánovaný výlet do hôr, čo znamenalo vstávať o niečo skôr.
Otec Mosén Garolera, farár v Seve, si veľmi obľúbil túto skupinku mladých ľudí, s ktorými tu bola Montse na prázdninách. Keď mali naplánované výlety, vstával skôr aj on ešte pred svitaním, aby mohol vyslúžiť sväté prijímanie tým, ktorí chceli prijať nášho Pána ešte pred túrou.
,,Všetci sme takto spolu šli ráno na svätú omšu,“ spomína si Enrique, brat Montse, pretože sme nechceli, aby prázdniny mali byť nejakou pauzou v kresťanskom živote, ktorý sme viedli počas školského roka.“
Cestou späť z horskej túry sa mladí zvykli zastaviť na návštevu Najsvätejšej sviatosti oltárnej v kostole Panny Márie z Palautordera.
V jedno leto sa skupinka priateľov Montse rozhodla, že sú už dosť veľkí na to, aby vystúpili na najvyšší vrch v tomto pohorí. Ich rodičia však mali na to iný názor a povedali im, že sa musia uspokojiť s výstupom na jeden menší vrch. ,,Keď budete trošku väčší, potom vám dovolíme ísť na ten najvyšší kopec“, bola reakcia rodičov.
A tak sa museli zmieriť s tým, že na najvyšší kopec tentokrát nepôjdu. Ďalej sa hrali rôzne športové hry, chodili si zaplávať do rieky Gurri, chodili po horách. Stredobodom temer každého ich dňa však bola skorá, ranná svätá omša.
Úryvok zo životopisu Montse od Josého Miguela Cejasa, Montse Grases: la alegría de la entrega. Skrátená verzia v angličtine: Montse, tínedžerka, ktorá milovala zábavu, prostredníctvom vydavateľstva Scepter UK a vo formáte kindle.