Moja sestra má narodeniny 2. októbra, ktorý tento rok pripadol na nedeľu. Naplánovala som si, že jej pripravím prekvapenie, kým bude na omši. Nechcela som, aby ma videla v kuchyni, aby dopredu nič netušila.

Pripravovala som jej tortu a chystala som sa ozdobiť ju čokoládou. Čokoládu som vložila do vodného kúpeľa, aby sa roztopila. No na moje sklamanie sa čokoláda zrazila a stuhla. Nemala som viac čokolády a ani čas na plán B!

Uprostred paniky som si zrazu spomenula na Doru. Začala som sa modliť modlitbu z jej modlitebnej kartičky. Keď som sa ju išla pomodliť druhýkrát, od nervozity som zabudla slová, a ako som zúfalo miešala čokoládu, z úst mi vychádzali tieto slová: „Dora, prosím! Dora, prosím, ukáž mi, čo mám robiť! Dora, snažím sa urobiť dobrý skutok, aby som ju potešila! Ty si vedela, ako robiť veci dobre. Prosím, pomôž mi!“

Dora mi zrazu vnukla riešenie a osvietilo ma: „Pridaj trochu smotany!“ A bolo to! Čokoláda bola hladká a lesklá, akoby sa nič nestalo.

Ďakujem, Dora. Pomáhaš našim domovom, aby sa stali súčasťou nazaretskej rodiny.

AL, Kampala, Uganda