Som novinár, ale nevenujem sa naplno novinárčine. Mám však webovú stránku, kde sa dvakrát týždenne prinútim udržiavať kontakt s mojou celoživotnou profesiou. Aj svoje súčasné povolanie som si vybral z vlastnej vôle, takže obe považujem za rovnocenné, a keby som sa mal venovať inému povolaniu, obe by mi chýbali rovnako. Minulý týždeň som videl film, ktorého hlavnými postavami boli novinári. V istom momente sa jeden opýtal druhého, prečo sa rozhodol stať novinárom. Všetko v danej scéne nasvedčovalo tomu, že jeho odpoveď bude veľkolepá. A ak aj nie, tak takmer: „Zo zvedavosti.“ Jednoduché a celkom jasné.
To spravila Dora del Hoyo: otvorila nám oči. Zmenila náš pohľad, aby sme nepohŕdali životnou cestou, ktorá vedie k tomu, že si vážime život druhých ľudí a začíname od napĺňania ich najzákladnejších potrieb.
Niečo podobné sa mi stalo, keď som zvažoval možnosť venovať sa domácim prácam a vymeniť klávesnicu za kuchynský stôl. Alebo by som mohol povedať –pero za metlu. Zvedavosť. Odhaľovanie záhady, prečo sa žena rozhodne vsadiť všetko na zvyšovanie profesionálnej úrovne úloh, ktoré sa aj dnes v mnohých kruhoch považujú za okrajové z hľadiska dôstojnosti práce. To spravila Dora del Hoyo: otvorila nám oči. Zmenila náš pohľad, aby sme nepohŕdali životnou cestou, ktorá vedie k tomu, že si vážime život druhých ľudí a začíname od napĺňania ich najzákladnejších potrieb: odpočinku, starostlivosti a túžby vrátiť sa čo najskôr domov.
Nikdy som sa s ňou osobne nestretol, ale veľa som o nej počul a čítal. Nie však dosť, lebo keď ide o životy svätých – a myslím, že Dora je jednou z nich – vždy sa nájdu nejaké ďalšie detaily, o ktorých ešte nevieme. Život Dory mi pomohol uvedomiť si, že každému človeku je treba sa venovať, prijať ho, dať mu najesť a starať sa oňho.
V roku 1928 Boh pridal do obrazu ľudských dejín ďalší ťah štetcom. Vtedy dal svätému Josemaríovi pochopiť, že keď každý pracuje vo svojej profesijnej oblasti s profesionalitou a z lásky k Bohu a k druhým, môže dosiahnuť nebo.
„Najlepšie je to, čo sa pred Bohom robí s najväčšou láskou a čo vedie k bezprostrednému dobru všetkých. Povedzte mi, či jedlo a čistota nie sú pre bezprostredné dobro všetkých.“ Svätý Josemaría
To sa stalo aj Dore (a mnohým ďalším), keď videla, že ju Boh žiada, aby vstúpila do Opus Dei. Svoje povolanie, v jej prípade prácu v domácnosti, začala vnímať ako prostriedok, ktorým Boh pôsobí vo svete. A Boh videl, že sa na ňu môže spoľahnúť. Dora však netušila, že táto práca ju zavedie „tak ďaleko“ – bola to diaľnica k svätosti. A netušila ani to, že ju to privedie k takému blízkemu stretnutiu so svätým Josemaríom Escrivom de Balaguerom, a tak sa rozhodla týmto úlohám venovať od príchodu do Ríma až do konca svojich dní a priamo z jeho učenia sa naučila, ako ich vykonávať dobre. Vlastne sám svätý Josemaría povedal: „Najlepšie je to, čo sa pred Bohom robí s najväčšou láskou a čo vedie k bezprostrednému dobru všetkých. Povedzte mi, či jedlo a čistota neprinášajú okamžité dobro pre všetkých.“
Naliehavou výzvou, ktorú nám pápež František adresuje, je, aby sme chránili „náš spoločný domov“ a aby sme chránili svoje domovy. Aby úcta k prírode a ľuďom vyžarovala z každého z nás. Sociálna ekológia začína v rodine a odtiaľ sa postupne rozširuje do ďalších dimenzií. „V rodine sa pestujú prvé návyky lásky k životu a starostlivosti oň, ako je napríklad správne používanie vecí, poriadok a čistota, úcta k miestnemu ekosystému a ochrana všetkých stvorení.“ (Laudato si', č. 213).
Dobre vykonaná domáca práca ovplyvňuje rodinnú atmosféru. A to Dora del Hoyo robila s vášňou. Milovala svoju prácu, lebo milovala rodinu. A vedela, ako túto lásku preniesť na svojich blízkych, a toto želanie svätej ženy sa stalo skutočnosťou: aby naše domovy boli svetlé a radostné.
M. Fernández