Dekrét o cnostiach božej služobníčky Guadalupe Ortiz de Landázuri

Sú dokázané v hrdinskom stupni teologálne cnosti viery, nádeje a lásky tak voči Bohu ako voči blížnemu a kardinálne cnosti rozvážnosti, spravodlivosti, miernosti a mravnej sily spolu s ostatnými od nich odvíjajúcimi sa u Božej služobníčky Guadalupe Ortiz de Landázuri

Ctihodná Guadalupe Ortiz de Landázuri
Opus Dei - Dekrét o cnostiach božej služobníčky Guadalupe Ortiz de Landázuri

KONGREGÁCIA PRE KAUZY SVÄTÝCH

Madrid

BLAHOREČENIE A SVÄTOREČENIE

BOŽEJ SLUŽOBNÍČKY

MARÍE GUADALUPE ORTIZ DE LANDÁZURI

Y FERNÁNDEZ DE HEREDIA

VERIACEJ LAIČKY OSOBNEJ PRELATÚRY SVÄTÉHO KRÍŽA A OPUS DEI

(1916-1975)


DEKRÉT O CNOSTIACH

Boh miluje radostného darcu (2 Kor 9, 7).

Božia služobníčka Guadalupe Ortiz de Landázuri y Fernández de Heredia sa úplne a s radosťou odovzdala Bohu a službe Cirkvi a intenzívne zakúsila Božiu lásku.

Guadalupe sa narodila 12. decembra 1916 v Madride v Španielsku. Bola poslednou zo štyroch detí Manuela a Eulogie. Jej otec bol vojenským dôstojníkom, a preto bol viackrát prevelený na rôzne miesta. Od roku 1927 do roku 1932 žil na severe Afriky so svojou manželkou a dcérou Guadalupe, ktorá chodila do cirkevnej školy Marianistov v meste Tetuán. Už od detstva bola Božia služobníčka obdarená silným a odvážnym charakterom.

V roku 1933 ukončila v Madride strednú školu a zapísala sa na štúdium Chemických vied na Univerzite v tom istom meste. V júni 1936, krátky čas po tom, ako vypukla občianska vojna v Španielsku, bol jej otec zatknutý a odsúdený na smrť v skrátenom trestnom konaní. Guadalupe, spolu s matkou a bratom, dokázala otcovi poskytnúť útechu pred popravou a pomohla mu prijať smrť v kresťanskom duchu. Božia služobníčka odpustila tým, ktorí zapríčinili smrť jej otca.

Po skončení občianskej vojny pokračovala vo svojich štúdiách s veľkou vytrvalosťou a úsilím. V roku 1941 sa začala pripravovať na doktorandské štúdium z chémie a popri tom vyučovala na strednej škole. Dňa 25. januára 1944 spoznala svätého Josemaríu Escrivá, zakladateľa Opus Dei, ktorý sa stal jej duchovným vodcom. Odvtedy sa Guadalupe začala intenzívne venovať životu modlitby a po niekoľkých dňoch duchovných cvičení dňa 19. marca toho istého roku požiadala o prijatie do Opus Dei a začala žiť apoštolský celibát. Jasne pochopila, že Boh ju volá k tomu, aby slúžila Cirkvi cez prácu vykonanú z lásky a skrz apoštolát v okolnostiach každodenného života.

Svätý Josemaría jej zveril vedenie niektorých apoštolských projektov v Madride a Bilbau. V októbri roku 1947 sa vrátila na univerzitu, aby pokračovala v doktorandskom štúdiu. Na konci roku 1949 sa jej spýtali, či by bola ochotná presťahovať sa do Mexika a začať ta apoštolskú prácu Opus Dei.

Guadalupe sa s vierou a nadšením pripravila na túto novú úlohu. Dňa 5. marca 1950 sa s dvoma ženami z Opus Dei presťahovala do hlavného mesta Mexika. V apríli toho istého roku otvorili študentský domov pre vysokoškolské študentky, ktoré si dodnes spomínajú na Božiu služobníčku, ako sa s pozornosťou a odovzdanosťou starala o ich kresťanskú formáciu. Spolu s nimi učila katechizmus deti z najchudobnejších okrajových častí mesta a taktiež navštevovala chorých v jednom zdravotnom stredisku, ktoré založila s pomocou svojej kamarátky, lekárky.

So súhlasom biskupa z Tacámbaru sa v tomto regióne s veľkým úsilím venovala sociálnej podpore vidieckych dievčat s cieľom naučiť ich ručné práce, čítať a písať. V jednoduchých dopravných prostriedkoch cestovala z jedného miesta na druhé, aby navštívila rodiny týchto dievčat. Čelila nebezpečenstvám a ťažkostiam s obdivuhodnou silou a poskytovala ľudskú a kresťanskú formáciu s láskou i veľkou trpezlivosťou. Za krátky čas sa tieto aktivity rozšírili po ďalších mestách v Mexiku. V roku 1952 Guadalupe pomohla so začiatkami apoštolských prác, ktoré sa rozvíjali v starej usadlosti nazývanej Montefalco. S veľkou obeťou a so spoluprácou množstva ľudí sa z tejto usadlosti stal dom na duchovné cvičenia, ktorého súčasťou bola aj poľnohospodárska škola a centrum profesionálneho vzdelávania a gramotnosti.

V roku 1956 poprosili Božiu služobníčku, aby išla do Ríma a pomáhala svätému Josemaríovi pri riadení apoštolátov žien Opus Dei. O pár mesiacov na to vážne ochorela na srdce, kvôli ktorému sa v júni 1957 podrobila náročnému chirurgickému zákroku. Od roku 1958 žila v Madride (Španielsko), kde sa opäť vrátila k vyučovaniu na strednej škole a neskôr na dievčenskej priemyselnej škole. V roku 1965 získala doktorát za výskum v chémií a bola jej, jednohlasne, udelená mimoriadna cena za dizertačnú prácu.Aj napriek svojmu chatrnému zdraviu sa naďalej venovala apoštolátu s mladými dievčatami s ochotou a nadšením. Okrem toho viedla vzdelávacie centrum zamerané na hotelierstvo a ďalšie iniciatívy.

Na začiatku roku 1970 sa jej začal zhoršovať stav so srdcom a 1. júla 1975 sa musela podrobiť veľmi riskantnej operácií. Počas rekonvalescencie nastala náhla kríza a 16. júna, v deň venovaný Panne Márií Karmelskej, so zbožnosťou odovzdala Bohu svoju dušu.

Guadalupe vynikala svojou nákazlivou radosťou, silou čeliť protivenstvám, kresťanským optimizmom v náročných okolnostiach a jej odovzdanosťou druhým. Jej teologická viera sa odzrkadľovala najmä vláske k Eucharistií a radostnom prijatí Božej vôle. Živila v sebe nádej, ktorá bola skúšaná počas dlhých rokov. Lásku k Bohu a blížnemu žila hrdinským spôsobom. S veľkou oddanosťou vykonávala úkony zbožnosti a často sa modlila pred svätostánkom. Vďaka Božej milosti dosiahla harmonickú jednotu života a odovzdávala Bohu rozličné úlohy každodenného života. Utiekala sa s veľkou náklonnosťou k Panne Márií, obzvlášť k Panne Márií Guadalupskej.

Prejavoval sa u nej záujem o potreby druhých. S rovnakou jemnosťou a prívetivosťou sa správala k mladým univerzitným študentkám, k dievčatám z vidieka, k študentkám, ktoré učila, ako aj ku svojim kamarátkam.

Vždy bola pripravená pomôcť druhým a poslúchať. Bola obdarená mnohými ľudskými a profesionálnymi kvalitami, ale nikdy sa nechválila, naopak bola vždy ochotná slúžiť a vyberala si najpokorujúcejšie práce. Žila veľmi skromne a s radosťou prijala núdzu, ktorú často zažívala, keď začala v niektorom meste apoštolskú činnosť. S vytrvalosťou a dokonalosťou plnila úlohy, ktoré jej boli zverené a voľné chvíle využívalana prospešné činnosti s pripravenosťou a ochotou slúžiť druhým. Po tom, ako ochorela sa neúnavne snažila pokračovať v plnení svojich úloh.

Diecézny proces o jej živote, cnostiach a povesti svätosti sa začal v arcidiecéznej kúrií v Madride. Otvoril sa dňa 18. novembra 2001 a bol uzavretý 18. marca 2005. Kongregácia pre kauzy svätých potvrdila jej platnosť dňa 17. februára 2006. Po tom, čo bolo dokončené Positio, sa podľa obvyklých noriem prešlo na skúmanie toho, či Božia služobníčka žila cnosti heroickým spôsobom. Dňa 7. júna 2016 sa uskutočnil mimoriadny kongres teologických poradcov, ktorí sa vyjadrili pozitívne. Na riadnom zasadnutí dňa 2. mája 2017, ktorému som predsedal ja, kardinál Angelo Amato, zhromaždení kardináli a biskupi potvrdili, že Guadalupe hrdinským spôsobom žila teologálne, kardinálne a iné cnosti.

Svätý Otec František po tom, čo obdržal od nižšie podpísaného kardinála prefekta, podrobne vypracovanú správu o všetkých predchádzajúcich fázach procesu, na základe prijatia a schválenia názoru Kongregácie pre kauzy svätých, ku dnešnému dátumu vyhlásil:

Sú dokázané v hrdinskom stupni teologálne cnosti viery, nádeje a lásky tak voči Bohu ako voči blížnemu a kardinálne cnosti rozvážnosti, spravodlivosti, miernosti a mravnej sily spolu s ostatnými od nich odvíjajúcimi sa u Božej služobníčky Maríe Guadalupe Ortiz de Landázuri y Fernández de Heredia, veriacej laičky Osobnej prelatúry Svätého Kríža a Opus Dei v predmetnej kauze a na súvisiace účely.

Svätý Otec nariadil, aby bol tento Dekrét zverejnený podľa práva a zahrnutý do spisov Kongregácie pre kauzy svätých.

Dané v Ríme 4. dňa v mesiaci máj roku Pána 2017.


Angelo Card. Amato, S.D.B.

Prefekt

L. + S.

+ Marcello Bartolucci

Titulárny arcibiskup z Mevanie

Sekretár