Blahoslavený don Álvaro – Orodovník za vyrovnanosť

Chcela by som vyrozprávať príbeh, ktorý sa mi stal v tomto „korona roku“, keď sme ešte boli v očakávaní nášho ďalšieho prírastku a ako mi Boh pomohol na príhovor blahoslaveného dona Álvara prekonať moje úzkosti a znova nadobudnúť vyrovnanosť.

Opus Dei - Blahoslavený don Álvaro – Orodovník za vyrovnanosť

V poslednú nedeľu pred uzavretím kostolov počas 1. vlny, sme boli celá rodina na svätej omši v našom kostole. Zrazu sa mi začala točiť hlava. Môj manžel si hneď všimol, že niečo nie je v poriadku a spýtal sa ma, či mi je zle (od žalúdka), keďže som bola tehotná. No mne bolo zle inak, mala som pocit, že steny kostola ma tlačia, nemám sa kam pohnúť, neviem sa nadýchnuť a o chvíľu udusím aj bábätko vo mne... Vyšla som pred kostol a začala som nekontrolovane plakať a plakala som ešte aj dve, tri hodiny potom bez prestávky. Tento pocit som poznala už z prvého tehotenstva, volala som to „tehotenská úzkosť“ alebo „alergia na kostol“, keďže najčastejšie sa to prejavovalo tam, mnohokrát som nemohla ani na kostol pozrieť, nieto ešte doň vstúpiť. Pri prvom tehotenstve to prišlo až ku koncu a „vyliečil“ to až pôrod, ale teraz som bola ešte v prvom trimestri, do pôrodu ďaleko a začínala korona a všetky opatrenia...

Keď sa o niekoľko dní zrušili verejné sväté omše, v prvom momente mi odľahlo, že tým pádom môžem byť účastná na sv. omši online a nemusím byť zo seba sklamaná, že som to „zas nezvládla“ ani vysvetľovať okoliu, prečo „dnes“ nejdem, hlavne, keď som bola zvyknutá chodiť denne. No po pár dňoch už som sa bála hocijakého sociálneho kontaktu, aj kuriéra, ísť na gynekologickú kontrolu bol pre mňa neskutočný boj. Mala som pocit, že neviem otvoriť ústa a zároveň sa nerozplakať, ale tiež som vedela, že život v mojej bubline ma ubíja ešte viac. Preto som sa v modlitbách obrátila na blahoslaveného dona Álvara.

Keď sa v máji opatrenia opäť uvoľnili, veľmi som chcela ísť na sv. omšu a na prijímanie. 12. mája, na sviatok blahoslaveného dona Álvara, som prosila o zázrak a večer ruka v ruke s mojím manželom sme šli na omšu, stáli sme úplne vzadu, aby som mala možnosť rýchlo utiecť a celý čas som sa v duchu modlila,.... a zvládla som celú omšu bez plaču. A na príhovor blahoslaveného dona Álvara zázračne ustúpili aj všetky prejavy úzkosti v bežnom živote a o niekoľko mesiacov v radosti som porodila naše usmievavé, pokojné bábätko.

A.Š.