Evanjelium (Jn 16, 20-23)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať“.

Komentár

Ježiš napomína svojich učeníkov, aby neklesali na duchu, keď zažívajú smútok a opovrhnutie, skúšky, ktorými musia prejsť, aby dosiahli konečnú radosť. Samotný Peter, ktorý sa zhrozil, keď ho uznali za Majstrovho učeníka, a potom horko plakal nad svojím hriechom (porov. Lk 22, 54-62), pochváli odvážny postoj prvých kresťanov: „Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky“ (1 Pt 1, 6).

Žena, ktorá má porodiť, prijíma svoje utrpenie, pretože vie, že je to cesta k novému životu. Tento obraz je veľmi výstižný a má moc pripomenúť výnimočné momenty v dejinách spásy. Už prvej žene po prvotnom hriechu Boh povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti“ (Gn 3, 16). Ale Boh v tej tragickej chvíli povedal aj pôvodcovi hriechu: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom“ (Gn 3, 15). A v plnosti času prišiel Ježiš, narodený zo ženy (porov. Gal 4, 4). Mária, Matka a Panna, ho porodila bez bolesti. Po istom čase, pri päte kríža, prišla Máriina „hodina“: zakúsila bolesť matky, čím sa bolesť Syna stala jej vlastnou. Stala sa tak prostredníčkou vykúpenia. Nebolo bolesti ako jej bolesť (porov. Lk 1, 12), lebo bola naplnená láskou schopnou spolupracovať na zrode kresťanského života miliónov a miliónov mužov a žien všetkých rás a všetkých čias.

Naplnení vierou aj my vieme, že na nás hľadí vzkriesený Kristus, a znovuzrodení krstom žijeme životom Božích detí. Môžeme prežívať skúšky bolesti a utrpenia, ale nechceme, aby nás niečo alebo niekto pripravil o radosť, ako nám často pripomínal pápež František. Prichádzajú na um slová, ktorými začal svoju prvú apoštolskú exhortáciu: „Radosť z evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom“ (Evangelii gaudium, bod 1).