Evanjelium (Mk 10, 28-31)

Peter začal hovoriť Ježišovi:

„Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“

Ježiš povedal:

„Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“

Komentár

Dnešné evanjelium sa začína Petrovými slovami Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou“. Povedal to preto, lebo Pán ich chvíľu predtým varoval, aké ťažké je vojsť do Božieho kráľovstva (porov. v. 24), najmä pre tých, ktorí neboli ochotní vzdať sa svojho majetku a nasledovať ho na ceste.

Peter a ostatní učeníci už dlhší čas nasledovali Pána na jeho rôznych cestách a na vlastnej koži zažili radosť a obete s tým spojené. Keď počul Ježišove tvrdé slová, budúci pastier Cirkvi bol plný pochybností a možno aj strachu. On a ostatní sa na rozdiel od boháča vzdali svojho majetku, aby nasledovali Majstra.

Ježiš ho upokojuje a pripomína mu, že hoci si cesta učeníka vyžaduje ochotu niesť svoj každodenný kríž, v skutočnosti ide o zrieknutie sa všetkého, čo nie je v súlade s novou rodinou, do ktorej teraz patria a ktorú tvorí oveľa viac bratov, sestier, matiek a detí (v. 30).

Ježiš vyzýva Petra, aby si myslel, že cesta, na ktorú sa vydal, je úplne pozitívna a že rôzne obety, ktoré sa od nás v priebehu života žiadajú, nie sú svojvoľné alebo zamerané na jednoduché zapretie, ale majú nás pripraviť na to, aby sme sa stali dôstojnými členmi Božej rodiny.

Dnes si pripomíname, že všetci sme povolaní k tomuto spoločenstvu lásky. Preto, keď sa nám zdá, že v našom kresťanskom živote napočítame viac obetí ako uspokojení, môžeme si spomenúť na Pánove prisľúbenia a prosiť ho, aby nám pomohol uvedomiť si, že stonásobok zažívame vtedy, keď sa radostne delíme o život s ľuďmi okolo nás s vedomím, že sme súčasťou tejto veľkej rodiny, Božej rodiny.