Evanjelium (Mt 25, 14-30)
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo:
„Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ,Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘ Jeho pán mu povedal: ,Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ,Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.‘ Jeho pán mu povedal: ,Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ,Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘ Jeho pán mu povedal: ,Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘“
Komentár
Dnes Cirkev slávi tridsiatu tretiu nedeľu v Cezročnom období, poslednú pred sviatkom Krista Kráľa, ktorý uzatvára liturgický rok. Evanjelium určené na túto nedeľu obsahuje podobenstvo o talentoch, ktoré ilustruje potrebu využívať dary, ktoré nám boli dané, na službu Bohu a blížnym.
Príbeh o mužovi, ktorý odíde a zverí svoj majetok sluhom, aby s ním obchodovali až do jeho návratu, má v evanjeliách dve verzie: Lukášovu (19, 11–27) a túto Matúšovu. V Lukášovej verzii pán zverí svojim trom sluhom postupne 10 min, 5 a 1. Mina zodpovedala 100 drachmám, teda pol kilogramu striebra. Matúš naopak uvádza inú mieru, talenty, ktoré boli zverené v menšom počte (5, 3 a 1), ale predstavujú oveľa väčšie množstvo: talent totiž zodpovedal 6 000 drachmám (približne 35 kilogramov striebra). Trojica sluhov teda dostáva približne 175 kilogramov striebra prvý, 105 druhý a 35 tretí. Týmto rozdielom v rozdelení podobenstvo symbolizuje rozmanitosť darov a chariziem, ktoré Boh rozdeľuje podľa svojho prozreteľného zámeru.
„Po dlhom čase“ (v. 19) sa pán z podobenstva vracia. Prví dvaja sluhovia sú odmenení za svoju prácu. Ako vysvetľuje svätý Hieronym, „obaja teda dostávajú rovnakú odmenu, nie kvôli veľkosti zisku, ale kvôli usilovnosti svojej vôle“ (Catena aurea, in loc). Títo dvaja sluhovia využili všetko, čo dostali – či už to bolo zdanlivo veľa alebo málo – v prospech svojho pána. Preto sú nazvaní „dobrý a verný sluha“ (v. 21).
Naopak, tretí sluha nemyslí na svojho pána ani na jeho prosperitu, ale na vlastnú istotu: preto zakopáva svoj talent, aby ho vrátil neporušený. Pán ho prísne označuje za „zlého a lenivého sluhu“ (v. 26). Je zaujímavé, že pán z podobenstva mu odoberá talent a dáva ho tomu, ktorý už mal päť. Zdá sa to byť gesto nezlučiteľné s Božou dobrotou a milosrdenstvom. Navyše pán spomína „bankárov“, ktorí by mohli priniesť úroky. Význam podobenstva na prvý pohľad mätie a vyžaduje si z našej strany zamyslenie.
Na jednej strane pápež František zdôraznil, že dedičstvo, ktoré pán v podobenstve zveruje svojim sluhom, predstavuje predovšetkým duchovné statky, teda „jeho Slovo, Eucharistiu, vieru v nebeského Otca, jeho odpustenie“ (Anjel Pána, 16-XI-2014). Kto využíva tieto dary a zvestuje ich, umožňuje Bohu, aby jeho život priniesol ovocie.
Práve preto, že hlavným obsahom dedičstva, ktoré nám je dané, je Božia milosť, tí, ktorí ju prijímajú s dobrou vôľou a veľkorysosťou, sa sami stávajú schopnými prijať ešte viac milostí. Naopak, ten, kto nevyužíva dary, ktoré mu Boh posiela, a „zakopáva ich“ z lenivosti a nedostatku veľkorysosti, kto sa nemodlí ani nepristupuje k sviatostiam, dobrovoľne sa stáva neschopným prijať viac a rásť, aby priniesol viac ovocia. Preto Pán hovorí: „Každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“ (v. 29).
Na druhej strane, keď sa veľkoryso pripravujeme na službu Bohu, v našej osobnej modlitbe a najmä v obeti na oltári, je to ako keby sme svoje talenty vložili do rúk „bankárov“, ktorí zaručujú úrodu z našich darov. Naopak, ten, kto je sebecký a vždy hľadá vlastný prospech, potláča svoju plodnosť.
Ako upozorňoval svätý Josemaría, talenty predstavujú aj naše ľudské vlastnosti a osobné schopnosti. A v tomto zmysle sa nemôžeme stotožniť so sluhom, ktorý zakopáva svoj talent: „Aké smutné je žiť a za zamestnanie mať márnenie času, ktorý je Božím pokladom! Na ospravedlnenie takého počínania neexistuje žiadna výhovorka.“ zdôrazňoval svätý Josemaría. „Vykop ten talent! Rob všetko preto, aby priniesol úžitok, a v tomto nadprirodzenom obchodovaní pocítiš radosť a pochopíš, že nezáleží na tom, ak výsledkom nie je úchvatné dielo, ktoré môžu ľudia obdivovať. Podstatné je odovzdať všetko, čo máme a čím sme a usilovať sa o to, aby talent prinášal úžitok a aby sme ustavične vydávali dobré plody“ (Boží priatelia, body 46-47).
Napokon, dobrým spôsobom, ako zúročiť prijaté talenty, je pomáhať druhým, aby objavili tie svoje; v konečnom dôsledku sa tešiť z toho, že sme tými, ktorí podnecujú talenty druhých, aby aj oni mali podiel na tejto božskej plodnosti.