Evanjelium (Mt 22, 34-40)

Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal:

„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“

On mu povedal:

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

Komentár

Farizeji a saduceji boli dve veľmi vplyvné skupiny v spoločnosti, v ktorej žil Ježiš, mali však odlišné názory na výklad Zákona. Saduceji patrili k vyššej spoločenskej vrstve. Z ich radov pochádzali už od začiatku rímskej okupácie veľkňazi, ktorí v tom čase predstavovali židovských zástupcov pred cisárskou mocou. Viac sa venovali politike a chrámu ako náboženským otázkam týkajúcim sa každodenného života. Farizeji boli naopak veľmi dôslední v dodržiavaní predpisov Božieho zákona.

Možno obdivovaní brilantnosťou Ježišovej odpovede saducejom, ktorých nechal bez slov, Ho niektorí farizeji podrobili skúške veľmi citlivou otázkou. Vo svojej dôslednej snahe dodržiavať aj ten najmenší náznak Zákona farizeji dokonca zostavili zoznam šesťsto trinástich prikázaní. Vzhľadom na takú hojnosť a rozmanitosť predpisov, že je veľmi ťažké si ich všetky zapamätať, nie je otázka, ktorú mu položili, vôbec zbytočná: „Ktoré je hlavné prikázanie Zákona?“

Ježišova odpoveď je trochu prekvapujúca, ale veľmi trefná. Neukazuje im žiadne z desiatich prikázaní Desatora, ale spomína dve, ktoré nie sú jeho súčasťou. Najprv cituje text, ktorý v Starom zákone tvorí súčasť modlitby nazývanej Šema, obsiahnutej v knihe Deuteronómium: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6, 4–5). Druhé prikázanie, „milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19, 18), je jedným z mnohých predpisov zahrnutých v takzvanom Zákone svätosti, ktorý sa nachádza v knihe Levitikus.

Jedinečnosť Ježišovej odpovede spočíva v tom, že poukázal na tieto dve prikázania, ktoré akoby sa stratili uprostred množstva predpisov obsiahnutých v Zákone, a spomenul ich spolu, čím zdôraznil, že láska k Bohu a láska k blížnemu sú neoddeliteľné a vzájomne sa dopĺňajú.

Na prvom mieste je láska k Bohu, láska, ktorá je spravodlivou odpoveďou na toho, kto nás miloval ako prvý. Čo však vlastne znamená láska k Bohu? Benedikt XVI. nám to vysvetľuje vo svojej encyklike Deus caritas est: „Dejiny lásky medzi Bohom a človekom sú založené práve na skutočnosti, že spoločenstvo vôle rastie do spoločenstva myšlienok a citov a tak naše chcenie a Božie chcenie čoraz viac do seba zapadajú: Božia vôľa nie je viac pre mňa cudzou vôľou, ktorú mi zvonku ukladajú prikázania, ale je mojou vlastnou vôľou, a to na základe skúsenosti, že Boh mi je bližší, než som ja sám sebe“ (Deus caritas est, bod 17).

Zároveň nás láska k Bohu vedie za ruku k láske k blížnemu, ako to sám ďalej vysvetľuje: „ja milujem – v Bohu a s Bohom – aj človeka, ktorý mi nie je príjemný alebo ktorého ani nepoznám. To sa môže uskutočniť, len ak vychádzame zo stretnutia s Bohom, ktorý sa stal spoločenstvom vôle a prišiel až po bod, že sa dotkol našich citov. Tak sa naučím pozerať na každého človeka nielen svojimi očami a svojimi citmi, ale aj z perspektívy Ježiša Krista. Jeho priateľ je aj mojím priateľom. Za vonkajším výzorom druhého vidím jeho vnútornú túžbu po gestách lásky, pozornosti, ktorú nenechám na organizácie tým poverené, akceptujúc ich ako nejakú politickú nutnosť. Pozerám sa Kristovými očami a môžem druhému dať viac, než sú len najnevyhnutnejšie veci: môžem mu darovať láskavý pohľad, ktorý potrebuje“ (Deus caritas est, bod 18).

Svätý Josemaría nás povzbudzuje: „Ak teda chceme druhým pomáhať, musíme ich milovať — a to zdôrazňujem – láskou, ktorá sa prejavuje v porozumení, obetavosti, náklonnosti a dobrovoľnej pokore. Tak pochopíme, prečo sa Pán rozhodol zhrnúť celý Zákon do tohto dvojitého prikázania, ktoré je v skutočnosti prikázaním jediným: milovať Boha a milovať blížneho, celým naším srdcom“ (Ísť s Kristom, bod 167).