Evanjelium (Mt 22, 1-14)

Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách:

„Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ,Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ,Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ,Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ,Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Komentár

Ježiš v tomto podobenstve hovorí o kráľovi, ktorý pozval mnoho ľudí na svadobnú hostinu svojho syna, ale prekvapivo sa na oslavu nedostavil ani jeden z pozvaných. Výhovorky sú mnohé a rôznorodé, ale konečným výsledkom je, že neprišli. „Boh je k nám dobrý, zadarmo nám ponúka svoje priateľstvo, zadarmo nám ponúka svoju radosť, svoju spásu,“ hovorí pápež František, „ale mnohokrát jeho dary neprijímame, na prvé miesto kladieme svoje materiálne starosti, svoje záujmy; a dokonca aj keď nás Pán volá, mnohokrát sa zdá, že nás to otravuje“ (Anjel Pána, 12-X-2014).

Boh má skúsenosti s odmietnutím a odmietaním zo strany tých, ktorým ponúka svoje dary. Jeho láska však nepozná sklamanie. Preto posiela svojich služobníkov, aby vyšli na všetky cesty a pozvali na hostinu všetkých, ktorí mu vyjdú v ústrety, dobrých aj zlých bez rozdielu. Je zaujímavé, že pozvaní sú aj zlí. Pán nikoho nevylučuje zo svojho povolania. Pozvanie, ktoré niektorí odmietli, nachádza prijatie u ľudí, ktorí predtým nepatrili do jeho okruhu známych, u ľudí, s ktorými nemal žiadny vzťah. Muži a ženy, akejkoľvek kultúry a postavenia, aj tí, ktorí sa nemodlia ani nemajú vzťah s Bohom, všetci sme povolaní k svätosti, k účasti na nebeskej sláve. Nikto nie je vylúčený.

„Všetci pokrstení vedia, čo je svadba kráľovho syna a aká je jeho hostina,“ hovoril svätý Augustín vo svojom kázaní o tomto evanjeliovom úryvku. „Pánov stôl je pripravený pre každého, kto sa na ňom chce podieľať. Nikomu nie je zakázané priblížiť sa, dôležité je však to, akým spôsobom to urobí“ (Reč 90, bod 1). Veľkorysé pozvanie Boha, stelesneného kráľom, na účasť na nebeskej sláve, symbolizovanej svadobnou hostinou, je zadarmo a je univerzálne.

Evanjelium však hovorí, že „kráľ vošiel, aby si prezrel hostí, a všimol si muža, ktorý nemal na sebe svadobný odev“ (v. 11). Tí, čo tam boli, boli pozvaní, tak ako sme všetci ľudia pozvaní k spáse. Dvere sú otvorené pre každého, kto chce vojsť, ale predtým, ako sa budeme tešiť zo slávy, príde súd. Najvyšší sudca, ktorý dokáže vidieť do najhlbších zákutí sŕdc, zhodnotí, čo je v živote každého z nás. „Ježiš vo svojom kázaní zvestoval súd v posledný deň,“ pripomína Katechizmus Katolíckej Cirkvi. „Vtedy vyjde na svetlo správanie každého i tajomstvo sŕdc. Vtedy bude odsúdená zavinená nevera, ktorá si nevážila Bohom ponúkanú milosť. Postoj k blížnemu odhalí, či niekto Božiu milosť a lásku prijal, alebo odmietol (…). Syn neprišiel preto, aby súdil, ale aby spasil a dával život, ktorý má v sebe. Každý, kto v tomto živote odmieta milosť, už odsudzuje sám seba, dostane odplatu podľa svojich skutkov a môže sa aj naveky zatratiť, ak odmietne Ducha lásky“ (body 678-679). K stolu sa bude môcť posadiť len ten, kto je na to dôstojne pripravený.

Z Ježišovho podobenstva jasne vyplýva, že nezáleží na tom, čo sa urobilo v minulosti, ale že je potrebná jedna nevyhnutná podmienka: mať na sebe svadobný odev, to znamená mať čistú dušu a kajúcne srdce, prijať spôsob života, ktorý je svedectvom lásky k Bohu a k blížnemu. Ježiš pozýva všetkých k svojmu stolu, ale vyžaduje úctu, aby sa k nemu mohli priblížiť. Preto svätý Pavol pripomínal kresťanom v Korinte, že predtým, ako sa priblížia k hostine Eucharistie, sviatosti, v ktorej ochutnávame predzvesť nebeskej slávy, mali by si starostlivo preskúmať svoje svedomie: „Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“ (1 Kor 11, 28–29).

Dnes je dobrý deň, hoci sa cítime poškvrnení, na to, aby sme očistili dušu, prijali lásku a tešili sa z pozvania, ktoré nám Ježiš adresuje na nebeskú hostinu.