Evanjelium (Lk 24, 35-48)
Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im:
„Pokoj vám.“
Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal:
„Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“
Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im:
„Máte tu niečo na jedenie?“
Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal:
„Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“
Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im:
„Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.
Komentár
Je večer v deň Zmŕtvychvstania. Emauzským učeníkom horí srdce. Správa o vzkriesení je taká výnimočná, že sa ponáhľajú podeliť sa o ňu s Jedenástimi. Avšak Jedenásti predbiehajú emauzských učeníkov keď im hovoria, že Ježiš sa už zjavil Šimonovi Petrovi.
Počas tejto výmeny nezvyčajných zážitkov sa Pán Ježiš objaví uprostred nich. Vyzýva ich, aby posilnili svoju stále kolísajúcu vieru. Hovorí im, aby sa pozreli na jeho ruky a nohy, aby sa ho dotkli: je to naozaj on! Boli radostní, ale ohromení; ťažko sa im verilo, že Ježiš je naozaj tam. Na to, aby ho spoznali v jeho oslávenom tele, je potrebná viera. Ježiš teda pred nimi je pečenú rybu. Tým, že nás o tom Lukáš informuje, trvá na skutočnosti zjavenia sa Pána, ktorý má mäso a kosti (porov. v. 39).
Ježiš ukazuje Jedenástim svoje nohy a zranené ruky: je to skutočne on, Ježiš Kristus, „jeden a ten istý“, ako povie Tradícia Cirkvi, ktorý bol ukrižovaný, zomrel a bol pochovaný a ktorý je teraz pred nimi živý a zdravý. Je skutočne vzkriesený. Jeho telo, ktoré po vzkriesení zostalo spojené s božstvom, ale ktoré bolo mŕtve, oddelené od jeho ľudskej duše, toto telo vstalo. Toto veľké tajomstvo je základom našej viery.
Pán potom vyzýva svojich učeníkov, aby uverili, a vysvetľuje im, že práve o ňom hovorí Písmo. „Musí sa splniť všetko, čo je o mne napísané“ (v. 44): veci boli napísané, lebo sa mali splniť. Chápeme, že Mojžišov zákon, proroci a žalmy - súčasť takzvaných „spisov“ hebrejskej Biblie - predstavujú prípravu na evanjelium: už oni vydávali svedectvo o Kristovom tajomstve. Kiež by sme mali vášeň pre Sväté písmo, Starý a Nový zákon, ktorá je vášňou pre Ježiša Krista! Čítajme a študujme Sväté písmo s vášňou, aby sme rástli v láske a poznaní vteleného Slova a v ňom vstúpili do trojičného prúdu Lásky.
Odvtedy bude na učeníkoch, aby boli Kristovými svedkami, aby hlásali obrátenie na odpustenie hriechov Židom a všetkým národom. Na to im Kristus sľubuje pomoc Ducha Svätého (v. 49). Prvé čítanie ukazuje Petra, ako pred Židmi plní poslanie, ktoré dostal od Ježiša (porov. Sk 3, 13-19). V druhom čítaní svätý Ján vyzýva zachovávať Pánovo slovo, zachovávať prikázania, a tak žiť z lásky k Bohu (1 Jn 2, 5): nepochybne musel vidieť, ako to žila Panna Mária.
Radosť prítomná v tú noc (v. 41) sprevádza celý život kresťana ako tajomná prítomnosť Ducha Svätého. Je to radosť, ktorú sme povolaní odovzdávať ďalej. Kristus myslí len na to, aby nás urobil synmi a dcérami večného Otca, lebo je naplnený Duchom: „Táto radosť v zabúdaní na seba je najlepším dôkazom lásky“.
To, o čo prosíme Pána v žalme dnešnej liturgie slova, sa napĺňa vo vzkriesení: „Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie“ (Ž 4, 9).