Evanjelium (Mt 10, 7-13)

Ježiš povedal svojim apoštolom:

„Choďte a hlásajte: ,Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.“

Komentár

Dnešné evanjelium, sviatok svätého apoštola Barnabáša, syntetickým spôsobom predstavuje niektoré charakteristiky posolstva, ktoré Ježiš chce, aby jeho poslovia odovzdávali.

V podstate majú hlásať, že nebeské kráľovstvo je blízko. Potom im však Ježiš dáva niekoľko pokynov, z ktorých je jasné, že apoštolské poslanie sa neredukuje na odovzdávanie informácií alebo učenia.

V Lukášovej verzii dostávame aj užitočnú orientáciu: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ,Aha, tu je!‘ alebo: ,Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 20-21). Božie kráľovstvo je sám Ježiš.

Preto Pán posiela svojich apoštolov s posolstvom, ktoré je určené na to, aby sa stalo životom. Misia nie je reklamná kampaň: je to vtelenie posolstva vteleného Slova. Preto znakmi, ktoré sprevádzajú toto poslanie, sú láska („uzdravovať“, „oživovať“, „liečiť“, „vyháňať“), chudoba („netreba zlato, dokonca ani sandále“), poctivá práca, ktorá prináša spravodlivú mzdu, a túžba po pokoji pre domy, ktoré navštevujú.

Stručne povedané: apoštol odovzdáva Ježišovo posolstvo tým, že žije ako jeho Pán.

Život svätého Barnabáša je veľmi príťažlivým príkladom toho, ako uskutočniť Kristovo volanie. Prvé čítanie nám hovorí, že to bol dobrý človek, plný Ducha Svätého a viery (Sk 11, 24). Tieto vlastnosti sa prejavili najmä v geste, ktoré navždy zmenilo dejiny Cirkvi: „Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene“ (Sk 9, 26-27).

Bol to apoštol, ktorého dnes oslavujeme, kto uviedol Pavla, budúceho apoštola pohanov, do života Cirkvi. A urobil to preto, lebo bol naplnený Duchom Svätým a vierou. Od neho sa môžeme učiť, že apoštolské poslanie sa bude uskutočňovať len vtedy, ak budeme naplnení prítomnosťou Tešiteľa, a jeho najviditeľnejším ovocím bude vždy láska, s ktorou budeme zaobchádzať s každou dušou, tak ako to robil Ježiš.