Opus Dei

Rebeka, známa skôr ako Beck, pochádza z Wollongongu v Austrálii. Beck má veľa záľub: rada pláve, maľuje, číta, počúva hudbu a varí. Práve vášeň pre varenie sa napokon stala jej profesijnou oblasťou rozvoja. Cieľom jej práce je, aby ľudia vedeli, že sú milovaní, čo si vyžaduje neustále učenie: „Nemyslím si, že by niekto mohol povedať, že dosiahol vrchol v učení sa, ako milovať ľudí.“

Volám sa Juana Lidia Quispe Maita a pochádzam z komunity Copachilaia. Z mojej komunity je vidieť jazero Titicaca, ktoré sa nachádza tu, 4000 metrov nad morom, a som numerárka auxiliarka Opus Dei. Starám sa tu o svoju matku, ktorá je sama, sprevádzam ju a pomáham jej vo všetkom, čo potrebuje. A z času na čas chodím do mesta.

Monica sa narodila v Cochabambě v rodine, ktorá predstavovala „dúhu Bolívie“, pretože jej otec pochádzal z La Paz a matka zo Santa Cruz. Študovala na nemeckej škole a potom v Buenos Aires, kde absolvovala agronomické inžinierstvo na UBA. Neskôr študovala filozofiu a získala magisterský titul v oblasti výučby filozofie. Venuje sa rozvojovým projektom a pedagogickej činnosti a zdôrazňuje, že jej špecializáciou je „zmena“, pretože jej život bol poznačený rôznymi príležitosťami a profesionálnymi zmenami.

Caroline, 37 rokov, pochádza z Osasco v Brazílii, z rodiny, kde jej otec je kaderník a matka učiteľka matematiky. Študovala hotelierstvo a absolvovala špecializačný kurz v oblasti služieb. Svoje povolanie v Diele ako numerárka auxiliarka definuje ako „matku v Opus Dei“ a zdôrazňuje, že „vieme sa starať ako každá matka, a to vo všetkých ohľadoch“. To „má vplyv nielen materiálne, ale aj duchovne“.

Miriam z Brazílie má 34 rokov a je gynekologičkou a pôrodníčkou. Je vydatá a má niekoľkomesačné dieťa. Istý čas bola pridruženou Opus Dei, až kým po období rozjímania, počas ktorého sa vždy cítila sprevádzaná a pochopená, zistila, že jej cesta je iná.

Carmen je manažérkou dodávateľského reťazca v supermarkete a žije so svojou rodinou v Madride. „Pandémia všetko zmenila. Odvtedy pracujem hlavne z domu. Je veľmi ľahké stratiť kontakt s každodenným životom ľudí. Predtým sme sa delili o prácu, osobné problémy, smiech. Obrazovky sú veľmi chladné. Prinútim sa zavolať svojim kolegom, neriešiť všetko cez WhatsApp. Riziko spočíva v tom, že sa každý uzavrie do seba a stratí príležitosť pomáhať ostatným... a nechať si pomôcť.“

Dani sa považuje za veľmi súťaživú osobu, ktorá vždy túžila po niečom viac v živote. Teraz si naďalej kladie vysoké ciele, ale z inej perspektívy: „Opus Dei pre mňa znamenalo úplnú zmenu v mojom živote, pretože mi dalo iný pohľad na to, prečo sme tu na svete.“

Ale je Bolívijčanka, matka dvoch detí, psychoterapeutka a lekárka. Veľkú časť svojho života venovala sociálnej práci. Inšpirovaná učením svätého Josemaría pochopila, že chudoba nie je len materiálna, ale aj nedostatok lásky a Boha. Spolu so svojím manželom sa rozhodla venovať sa sociálnej rehabilitácii. Keď jej manžel zahynul pri nehode, Ale si uvedomila, že musí pokračovať, opierajúc sa o svoju vieru.

Inma žije vo Valencii a je druhou zo siedmich súrodencov. Istý čas bola numerárkou auxiliarkou Opus Dei. Po období rozjímania a modlitieb pochopila, že jej miesto nie je tam: „Bolo to pre mňa veľmi ťažké, pretože milujem povolanie auxiliarky.“

Mª Ángeles sa s Opus Dei zoznámila náhodou, keď jej učiteľka zo strednej školy v jej mestečku porozprávala o možnosti žiť v Centre štúdia a práce (CET). Tam sa naučila predovšetkým tri veci: „Po prvé, ako skĺbiť štúdium a prácu, ako lepšie využívať čas, pretože doma som toho veľa nezvládala. Potom mi to pomohlo spoznať, čo je to kresťanský život žitý koherentne. A tretia vec, ktorá neskôr ovplyvnila objavenie môjho povolania, bolo spoznanie Opus Dei zvnútra.