13. septembra 2019 som bol na ceste späť do Alcalá de Henares po vedeckej konferencii v Prahe. Z madridského letiska som cestoval autobusom. Tesne pred príchodom na moju zastávku mi zavolala kamarátka, ktorá sa chcela so mnou porozprávať. Venoval som jej toľko pozornosti, koľko som len mohol, a keď som vystúpil z autobusu, zistil som, že som tam zabudol kufor. Keď som si uvedomil, čo sa stalo, začal som utekať a snažil som sa zastaviť autobus, ale nepodarilo sa mi to. Prešiel som cez cestu, aby som to skúsil zastaviť, ale autobus sa nevrátil. Namiesto toho som zastavil ďalší autobus tej istej spoločnosti.

Nečakane mi zastavil druhý autobus a vodič zavolal vodičovi autobusu, v ktorom som si zabudol batožinu. Ten mu oznámil, že ide do autobusového depa. Dohodli sa, že kufor odovzdá najbližšiemu autobusu na linke Alcalá de Henares – Madrid a ak ten autobus stretnem, jeho vodič mi kufor doručí.

Od chvíle, keď som si uvedomil, že som zabudol kufor v autobuse, začal som sa modliť modlitebnú kartičku ku Guadalupe. Začal som sa modliť novénu a výsledok sa dostavil okamžite: kufor sa mi vrátil! Som si istý, že to bola vypočutá prosba na jej príhovor, lebo v madridskom dopravnom systéme autobusy len veľmi zriedka menia svoju trasu a vodiči medzi sebou tak často nekomunikujú, ako to spravili v mojom prípade. V podobných prípadoch vás zvyčajne odkážu na oddelenie strát a nálezov.