V lete v roku 2002 sa 76 ročnému Antoniovi Jesús Sedano Madrid, vdovcovi od roku 1991, objavil v kútiku pravého oka kožný výrastok – podobný jačmeňu-, ktorý ho svrbel a občas bolel. Výrastok nemizol a behom niekoľkých týždňov si ho všimli aj jeho tri deti a niektorí priatelia. Nijako si to však neliečil.
Kvôli nedávnym ťažkostiam so zrakom si Antonio naplánoval v Stredisku zdravotnej starostlivosti v Barcelone, kde býval, očné vyšetrenie za účelom prípadnej operácie šedého zákalu. Na vyšetrení 2. augusta to využil, a ukázal očnej lekárke výrastok na koži vedľa oka. Lekárka ho ihneď poslala na vyšetrenie do Nemocničnej kliniky v Barcelone, pretože sa obávala, že ide o nádor.
30. októbra posúdil jeho stav v tejto nemocnici vedúci očného oddelenia, ktorý klinicky diagnostikoval zhubný bazaliom, vo forme známej ako ulcus rodens. Je to jeden z najčastejších typov nádoru kože, zvyčajne postihuje osoby pokročilého veku a najčastejšie sa objavuje na hlave a na krku. Vyvíja sa postupne a lokálne ničí tkanivo. Liečba je obvykle chirurgická a pacient sa väčšinou vylieči.
V Antoniovom prípade bol nádor – veľkosti asi ako šošovica – vážnejší, pretože kvôli svojej polohe – blízko oka – mohol ľahko zasiahnuť susedné chúlostivé orgány. Lekár informoval Antonia, že výrastok sa musí chirurgicky odstrániť a poslal ho k špecialistovi na plastickú chirurgiu. Lekár pokladal diagnostické vyšetrenie za správne a pretože liečba bola neodkladná, oznámil mu typ nádoru, ktorým podľa jeho názoru trpel. Na druhý deň plastický chirurg Antonia vyšetril a potvrdil predchádzajúcu diagnózu : ide o bazaliom. Aby sa nestrácal čas, nariadil okamžitú operáciu, pri ktorej sa nádor odstráni, a pacientovi vysvetlil, že je to nepochybne zhubný nádor, ktorý sa musí chirurgicky odstrániť, a to čo najskôr.
Antoniovi spôsobila diagnóza rakoviny veľké starosti, čo si všimli aj jeho najbližší.
V kaplnke Panny Márie Bonaigua, kam chodil pravidelne na omšu, si Antonio zobral kartičku pre súkromnú pobožnosť k Božej služobnici Guadalupe Ortiz de Landázuri a aj ďalšie brožúrky o jej živote. Okamžite k nej pocítil osobné aj duchovné sympatie a začal sa k nej modliť a prosiť o uzdravenie. To isté robili aj jeho deti a ďalší príbuzní, ktorým Antonio rozdal niekoľko kartičiek tejto Božej služobnice.
Už pred oznámením dátumu operácie bol Antonio veľmi skleslý a vystrašený – aj kvôli ďalším zdravotným komplikáciám, a keď sa presný dátum chirurgického zákroku dozvedel, strach sa ešte zhoršil. Raz v noci, keď bol zvlášť nervózny, obrátil sa s kartičkou v ruke spontánne ku Guadalupe a s veľkou vierou povedal: „Ty to môžeš urobiť, zariaď, aby som nemusel ísť na operáciu, pre teba to nie je nič ťažké.“
Po modlitbe ku Guadalupe sa Antonio upokojil, nerušene zaspal a ráno sa zobudil pokojný a odpočinutý. Keď sa pozrel do zrkadla, zisti, že výrastok zmizol. Nemohol tomu uveriť; myslel si, že tieto veci môžu stať iba iným, ale nie jemu. Jeho duševné rozpoloženie sa úplne zmenilo a v to ráno dokonca vtipkoval, keď to oznámil dcére, ktorá bola z toho v šoku. To isté sa stalo aj s druhou dcérou, keď jej povedal, že nádor z jedného dňa na druhý zmizol, bez toho, aby zanechal akúkoľvek stopu. Antonio zavolal aj synovi, aby mu oznámil túto novinu a povedal to aj svojim priateľom. Okrem toho sa spojil so sekretárkou špecialistu na plastickú chirurgiu, aby zrušil zákrok, pretože operácia už nebola potrebná.
Keď plastický chirurg vyšetril pacienta, zistil, že rakovina z neznámych dôvodov úplne zmizla. Spočiatku sa zľakol. Prvá otázka bola: „Kde vás operovali?“ Antonio mu potom podrobne opísal svoje uzdravenie a zásah Guadalupe Ortiz de Landázuri. Vyliečenie, ku ktorému prišlo z noci na ráno, bolo nevysvetliteľné. V klinickom popise v tento deň je napísané: „Poškodenie kože zmizlo potom, čo sa modlil k Božej služobnici Guadalupe Otriz de Landázuri.“ Na ďalších vyšetreniach bolo vyliečenie potvrdené.
Antonio Jesús Sedano Madrid zomrel o dvanásť rokov neskôr, v roku 2014, na srdcovú chorobu. Mal 88 rokov. Rakovina kože, z ktorej sa vyliečil na príhovor Guadalupe Ortiz de Landázuri, sa už nikdy nevrátila.
Pretože toto vyliečenie by sa mohlo pokladať za mimoriadnu skutočnosť, ako tomu bolo v podobných, predchádzajúcich prípadoch, vydal Barcelonský arcibiskup18. mája pokyn na zahájenie kanonického procesu o zázraku a menoval na tento účel diecézny tribunál. Proces prebiehal od 25. mája 2007 do 16. januára 2008. 24. októbra 2008 schválila Kongregácia pre svätorečenie platnosť tohto diecézneho procesu.
5. októbra 2017 lekárska rada Kongregácie pre svätorečenie tento prípad preštudovala. Lekári vyzdvihli najdôležitejšie aspekty študovaného prípadu: adekvátny postup diagnózy kožnej choroby, ktorý lekári špecialisti potvrdili, zvlášť vyliečenie za niekoľko hodín, bez toho, aby prebehla nejaká liečba. Členovia tejto kongregácie prehlásili tieto skutočnosti z vedeckého hľadiska za nevysvetliteľné.
Prípad bol následne postúpený na vyšetrovanie teologickým poradcom, ktorí na zasadnutí 1. marca 2018 prehlásili nad všetku rozumnú pochybnosť vzťah medzi zázračným uzdravením Antonia a vzývania Guadalupe Ortiz de Landázuri za preukázaný.
Nakoniec na pravidelnom zasadnutí 5. júna 2018 kardináli a biskupi, členovia Kongregácie pre svätorečenie, vydali posudok, že je nevyvrátiteľne preukázané, že tento prípad musí byť pokladaný za zázrak.
8. júna 2018 Svätý Otec František, potom, ako dostal od kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre svätorečenie, popis celého prípadu, vyhlásil, že dôkaz o Božom zázraku na príhovor ctihodnej služobnice Božej Guadalupe Ortiz de Landázuri je nezvratný.