Treba aktivovať titulky po slovenský
Álvaro del Portillo bol najbližším spolupracovníkom svätého Josemaríu Escrivá a jeho prvým nástupcom vo vedení Opus Dei. S Josemaríom Escrivá sa spoznal v roku 1935 v Madride, kde študoval na stavebnej fakulte. Krátko po tomto stretnutí vstúpil do Opus Dei.
Španielsko v tých časoch nebolo priaznivým miestom voči katolíkom. Bol zranený, keď vyučoval katechizmus, v jednej chudobnej štvrti v Madride.
V roku 1944 bol vysvätený za kňaza a v roku 1946 ho svätý Josemaría poslal do Ríma, aby tam pripravil pôdu pre schválenie Opus Dei Svätým stolcom. Od tej chvíle sa jeho domovom stalo Večné mesto.
V Ríme sa spoznal s viacerými pápežmi, intenzívne pracoval v Rímskej kúrii a zúčastňoval sa práci na II. Vatikánskom koncile. Jeho vernosť Cirkvi ho viedla k úzkej spolupráci s pápežom Pavlom VI. a neskôr s Jánom Pavlom II., s ktorými ho spájalo opravdivé priateľstvo ešte skôr, než boli zvolení.
,,Pred odchodom z Ríma, asi pred ôsmimi alebo desiatimi dňami, sme povedali pápežovi, že odchádzame, že budeme nejaký čas v Austrálii a potom sa ešte zastavíme na ďalších miestach. Pápež odpovedal, že táto cesta je veľmi dôležitá, a že máme odovzdať všetkým, s ktorými sa stretneme, jeho požehnanie a s požehnaním tieto tri veci: jeho pozdravy, jeho sympatie a jeho modlitbu.
Začal apoštolát Opus Dei v 20 ďalších krajinách. Svoje úsilie zameral na šírenie všeobecného povolania ku svätosti. Po celom svete rozširoval učenie o kráse a svätosti rodiny. Podnecoval sociálne iniciatívy v Afrike a Amerike a podporil vznik desiatok vzdelávacích, školiacich a zdravotných stredísk, napríklad nemocnice Monkole v Kinshase, v Kongu, alebo kampusu univerzity biomedicíny v Ríme.
Ale predvšetkým povzbudzoval všetkých tých, s ktorými sa stretával, aby sa stýkali s Kristom a svedčili o Bohu svojím príkladom.
,,Nech ťa, syn môj, vidia s tým úsmevom, ktorý máš teraz na perách, nech ťa vidia radostného a spokojného. A všetci v tvojom okolí, či už katolíci, alebo iní, si začnú hovoriť: ,Prečo je taký spokojný?´
Ja, aj ty, to tajomstvo poznáme. Je to preto, lebo sa snažíš byť Božím priateľom."
Jeho ďalšou vášňou bola starostlivosť o formáciu kňazov. V roku 1965 založil v Ríme vzdelávacie centrum, z ktorého sa neskôr stala Pápežská univerzita Svätého Kríža, kde dostávajú formáciu tisícky kňazov z celého sveta.
Krátko po jeho smrti 23. marca 1994 sa prišiel pomodliť k svojmu zomrelému priateľov Ján Pavol II., ktorý ho nazval človekom ,,verným a dobrým".