Vo svojom úvodnom príhovore, v ktorom komentoval evanjelium z Omše toho dňa, Prelát povzbudil prítomných, aby sa v ťažkostiach opierali o Krista: „Bez Neho nemôžeme nič urobiť, ale vždy sa môžeme spoľahnúť na Jeho silu a pomoc. Nikdy nie sme sami. Nemôžeme si myslieť, že požiadavky kresťanského života, práce či rodiny nás prevyšujú. Niekedy nás môžu ľudsky prevyšovať, ale s Pánom nie, lebo máme jeho milosť.“
Spomenul tiež nedávnu cestu Svätého Otca do Španielska a povzbudil prítomných, aby túto blízkosť prežívali predovšetkým prostredníctvom modlitby za neho: „Môžete myslieť na obrovskú prácu, ktorú má na pleciach, a tou je celá Cirkev; v podstate celý svet, lebo Cirkev je tu pre svet. A nič nie je cudzie ani pre nás, najmä teraz vojna a utrpenia mnohých ľudí.“
Ako je pri takýchto stretnutiach s oslavnou a rodinnou atmosférou zvykom, rôzni ľudia rozprávali Otcovi, ako sa snažia zlepšiť svoj kresťanský život, alebo ho prosili o radu, ako sa zapojiť do evanjelizačných iniciatív.
Návšteva pápeža Leva XIV. v Španielsku minulý jún a príprava stého výročia Opus Dei boli dvoma kľúčovými bodmi, ktoré sa spomínali v rôznych momentoch. Práve o tomto významnom dátume bola prvá časť besedy, ktorú viedla Ana, výskumníčka z Navarrskej Univerzity, kde sa opýtala Mons. Ocáriza, ako pripraviť a pripraviť sa na toto výročie so zreteľom na prvých členov Opus Dei.
Otec Fernando odpovedal zdôraznením ústrednej úlohy ľudí z Diela vo všetkých obdobiach, nielen tých, ktorí boli časovo najbližšie k svätému Josemáriovi: „Všetci sme v prvej línii. Nemôžeme považovať prvých z Diela za súčasť nejakej hrdinskej éry minulosti. Predovšetkým preto, že sme vždy súčasníkmi Ježiša Krista, ktorý je základnou príčinou všetkého. Bez Neho by žiadna inštitúcia nemala zmysel.“
S ohľadom na členov Opus Dei ich povzbudil, aby si svoje povolanie vážili s vďačným a aktívnym postojom: „Je dobré vnímať ho ako niečo veľmi osobné; nemali by sme si myslieť len ‚Som v Diele‘, ale ‚Ja som Dielo‘.“
O hudobnú časť besedy sa postaral zbor zo študentského internátu Goroabe v Pamplone, ktorý predniesol viacero piesní, medzi inými aj „Eso que tú me das“ od španielskej skupiny Jarabe de Palo.
Vedúce dvoch iniciatív, ktoré pomáhajú rodinám a mladým ľuďom, mohli predstaviť Prelátovi svoje projekty: María Eugenia z Bilbaa, riaditeľka centra odborného vzdelávania Arangoya, pripomenula, že tento rok oslávili 50. výročie, a vyjadrila radosť z doterajšej cesty aj z veľkých perspektív, ktoré centrum čakajú, keďže odborné vzdelávanie je v súčasnosti veľmi žiadanou oblasťou.
Na druhej strane Ainhoa, dobrovoľníčka zo združenia Lagundu Arakil v Burlade, poskytla niekoľko podrobností o sociálnej a kultúrnej činnosti, ktorú tam vykonávajú už viac ako tridsať rokov s cieľom poskytovať komplexnú výchovu rodinám a školskú podporu deťom, z ktorých mnohé sú ohrozené sociálnym vylúčením.
Dojímavým momentom stretnutia bolo svedectvo José Maríu, predajcu štátnych lotérií a stávok z Pamplony, ktorého svätý Josemaría držal v náručí, keď bol ešte bábätko, a ktorý neskôr spoznal všetkých jeho nástupcov v rôznych situáciách svojho života. Využil túto príležitosť, aby sa Otca opýtal na dôležitosť kresťanskej formácie pre každodenný rast.
Otec Fernando zdôraznil, že formácia je vždy potrebná, pretože jej cieľom je „stotožniť sa s Ježišom Kristom“. „Potrebujeme formáciu,“ uviedol, „aby sme v sebe formovali Krista. Preto sa nikdy nekončí. Nedá sa povedať: ‚Už som dosiahol maximum, už sa nemusím ďalej formovať.‘ Vždy sa dá zlepšiť; preto sa uchyľujeme k prostriedkom formácie: aby sme boli viac zjednotení s Kristom.“
Počas stretnutia, ktoré trvalo jednu hodinu, zazneli ešte ďalšie príspevky. Mons. Ocáriz využil príležitosť a poprosil prítomných, aby ho sprevádzali modlitbou počas jeho nadchádzajúcej cesty do Guatemaly, Hondurasa, Salvádora a Uruguaja, ktorá sa uskutoční v auguste.