Tieto kroky sú rozhodnutiami, na základe ktorých sa uskutoční svätorečenie Karola Wojtylu (1920-2005), a blahorečenie Álvara del Portillo (1914-1994). Okrem toho Svätý Otec schválil aj dekrét, týkajúci sa zázraku, pripisovanému na príhovor Madre Esperanzi Collevalenza (1893-1983).
Svätý Otec tiež schválil promulgáciu dekrétov Kongregácie pre kauzu svätých, pre kanonizáciu blahoslaveného Jána XXIII., pápeža, ktorý v roku 1959 zvolal II. Vatikánsky koncil. Okrem toho Svätá stolica schválila aj ďalšie dekréty (pozri www.vatican.va).
Biskup Javier Echevarría: je to ,,šťastná zhoda"
Biskup Javier Echevarría, prelát Opus Dei, považuje tieto správy za ,,šťastnú zhodu a dôvod na veľkú radosť". ,,Blahoslavený Ján Pavol II.", povedal prelát, ,,sa stravoval svojou neúnavnou veľkodušnosťou pri službe ľudstvu. Privádzal nás bližšie k Bohu bohatstvom učenia, publikácií, verbálnym prejavom, obrazmi a gestami, prinášajúcimi hlboký význam. Celý jeho život bol založený na dôvernom spojení s Ježišom Kristom. Stačilo vidieť ho modliť sa, aby sme pochopili plodnosť jeho služby".
,,Ján Pavol II. a Ján XXIII. boli skutočnými otcami, boli blízki veriacim, Cirkvi, a obzvlášť možno povedať aj tejto čiastke Cirkvi, ktorou je Prelatúra Opus Dei. Myslím, že dali miliónom ľudí pocítiť, že sú ,,obľúbenými synmi a dcérami" pápeža."
Prelát Opus Dei označil biskupa Álvara del Portillo za najväčšiu oporu svätého Josemaríu, ako aj najvernejšieho spolupracovníka Jána Pavla II. Ďalej dodal: ,,Obraciam sa na tohto dobrého a verného služobníka o príhovor, a prosím ho, aby nám vštepil do sŕdc vernosť Bohu, Cirkvi, pápežovi, svätému Josemaríovi a jeho priateľom. Prosím ho o príhovor, aby sme aj my dokázali pracovať s takým záujmom o sociálne záležitosti, ktoré sa prejavili v mnohých iniciatívach po celom svete pre ľudí v núdzi, a ktoré on tak podporoval. Prosím ho, aby preniesol aj na nás svoju osobitnú lásku k rodine, vášnivú lásku ku kňazstvu, ako aj jemnú a jednoduchú zbožnosť, s takým typickým, mariánskym nádychom."
Zázrak na príhovor biskupa Álvara
Zázrakom, ktorý uznala Svätá stolica, je okamžité uzdravenie čilského novorodenca, Jose Ignacia Ureta Wilson. Len niekoľko dní po narodení, v auguste 2003, chlapca postihla srdcová zástava trvajúca vyše 30 minút, ako aj silný krvný výron. Jeho rodičia sa s veľkou vierou modlili za príhovor biskupa Álvara del Portillo. Lekári sa domnievali, že dieťa už umrelo, keď zrazu, bez akejkoľvek ďalšej liečby a úplne neočakávane, srdce novorodenca začalo znovu biť, s pulzom 130 úderov za minútu. Napriek tejto vážnej situácii pred desiatimi rokmi, Jose Ignacio dnes žije normálny život.
Mons. Flavio Capucci, postulátor kauzy, obdržal 12 tisíc písomných svedectiev o pomoci, ktorej sa dostalo ľuďom na príhovor biskupa Álvara. Sú medzi nimi ,,milosti rôzneho druhu, materiálne aj duchovné. Medzi tie najpozoruhodnejšie patria tie mimoriadne uzdravenia, ktorých je široká škála: zmiznutie melanómu s metastázami po modlitbe k Álvarovi del Portillo, úplné uzdravenie dieťaťa, ktoré sa topilo v bazéne".
Postulátor ďalej hovorí, že mnohé z týchto pomocí sa týkajú rodinného života: ,,manželské páry, ktoré sa zmierili a znovu žijú v harmonickom manželstve, manželia, ktorí dlho nemohli mať deti a nakoniec sa dočkali na príhovor biskupa Álvara, zmierenie rozhádaných príbuzných, pôrod zdravého dieťaťa, napriek tomu, že lekári predpovedali prenatálne poruchy plodu. Biskup Álvaro bol rodinne orientovaný, vykonával širokú katechézu v rodinnej oblasti. Možno práve preto túžba požiadať ho o príhovor sa vynára u ľudí tak spontánne".
Mons. Capucci ďalej uviedol, že po uznaní zázraku sa teraz očakáva, že Svätá stolica určí dátum blahorečenia biskupa Álvara. Obrady sa najpravdepodobnejšie uskutočnia v Ríme, kde ctihodný Álvaro del Portillo aj zomrel.
Životopis Álvara del Portillo
Álvaro del Portillo sa narodil v Madride 11. marca 1914, ako tretie z ôsmich detí. Bol inžinier, doktor v oblasti dejín a kanonického práva a v roku 1935 sa stal členom Opus Dei. Veľmi rýchlo sa stal najväčšou oporou zakladateľa, svätého Josemaríu. Dekrét o heroických čnostiach, promulgovaný Kongregáciou pre kauzy svätých z 28. júna 2012, označuje budúceho blahorečeného ako ,,hlboko láskavého a prívetivého človeka, schopného prenášať pokoj a radosť aj na iné duše".
Za kňaza bol vysvätený v roku 1944. V roku 1946 sa presťahoval do Ríma. Svojou intelektuálnou prácou so svätým Josemaríom ako aj prácou pre Svätú stolicu, prinášal hlbokú reflexiu o úlohe a zodpovednosti laických veriacich v poslaní Cirkvi, prostredníctvom každodennej práce a spoločenských a rodinných vzťahov. V rokoch 1947 až 1950 sa výrazne pričinil o šírenie apoštolskej činnosti Opus Dei v Ríme, Miláne, Neapoli, Palerme a ďalších talianskych mestách. Propagoval kresťanské formačné aktivity a kňazskú službu poskytol mnohým ľuďom.
Od pontifikátu Pia XII. až po pontifikát Jána Pavla II. vykonával mnohé úlohy pre Svätú stolicu. Aktívne sa zúčastnil na II. Vatikánskom koncile a mnohé roky pôsobil ako konzultor pri Kongregácii pre doktrínu viery.
15. septembra 1975, po smrti zakladateľa, bol Mons. Álvaro del Portillo zvolený za nástupcu sv. Josemaríu na čele Opus Dei. 28 novembra 1982, keď blahoslavený Ján Pavol II. zriadil Opus Dei ako osobnú prelatúru, menoval biskupa Álvara za preláta, a 7. decembra 1990 ho pápež vymenoval za biskupa. Počas pôsobenia na čele Opus Dei sa pričinil o šírenie aktivít prelatúry do ďalších 20 krajín sveta. Ako prelát Opus Dei tiež prispel k rozbehu mnohých sociálnych a vzdelávacích iniciatív.
Biskup Álvaro del Portillo zomrel v Ríme, v skorých ranných hodinách, 23. marca 1994, krátko po návrate z púte do Svätej zeme. Po jeho smrti tisícky ľudí písomne dosvedčili jeho jemnosť, srdečný úsmev, pokoru, nadprirodzenú odvahu, ako aj pokoj mysle, ktorý jeho slová ľuďom prinášali.