Musela som opakovať skúšku, ktorú som neurobila, lebo som sa vzhľadom na situáciu, ktorú som nemohla ovplyvniť, dostatočne nepripravila. Tento raz som bola schopná študovať dostatočne a cítila som sa celkom sebaisto, lebo som vedela, že využívam všetky prostriedky, ktoré mám k dispozícii, aby som uspela. Nepochybovala som o tom, že mi vyššie sily tiež pomôžu a že dostanem na skúške témy, ktoré som vedela najlepšie (čo sa často sa stáva, keď sa snažím z celého srdca).

Skúška pozostávala z troch otázok. Keď učiteľ diktoval prvú, bola som nadšená, lebo som ju vedela. Keď diktoval druhú, začala som byť nervózna, lebo išlo pre zmenu o jednu z tém, ktoré som sa nenaučila. Upokojila som sa myšlienkou na to, že ďalšia a posledná bude tá, ktorú som si zapamätala od začiatku až do konca, a pozorne som si vypočula tretiu otázku. Úplne som sa zarazila, keď som počula, že to je ďalšia téma, ktorej som nevenovala veľa času. Veľmi frustrovaná som začala písať a po prvej otázke som sa pokúsila napasovať na ďalšie dve otázky odpovede z iných predmetov, pričom som do nich pridala to málo, čo som vedela z daného predmetu, aby učiteľ z odpovedí pochopil, že som sa na jeho predmet pripravovala a väčšinu som bola naučená.

Dúfala som, že učiteľ bude mať so mnou zľutovanie, najmä keď vezmem do úvahy, že študujem právo v cudzom jazyku a predmetom skúšky bola história danej krajiny, čiže v tomto predmete bol minimálny obsah samotného práva. Po skúške som sa začala úpenlivo modliť ku Guadalupe. Prosila som ju o pomoc a aj mojich priateľov a rodinu som požiadala, aby ma v tejto modlitbe podporili. Aj keď čakanie bolo stresujúce (lebo tretie opakovanie skúšky by bolo veľmi drahé), slová nedokážu opísať úľavu, ktorú som cítila po tom, ako som zistila, že som skúšku spravila.

Dovoľte mi to objasniť – nie je to tak, že by mi chýbala viera, no tento profesor má povesť veľmi náročného a pravdou je, že bolo veľmi nepravdepodobné, že by som túto skúšku spravila. Takže, hoci viem, že táto vyslyšaná prosba môže len málo dopomôcť ku svätorečeniu Guadalupe, chcela by som objasniť, že jej príhovor v tejto veci je rovnako záslužný a zázračný, akoby zmizol nádor. Toto je môj spôsob poďakovania sa Bohu a Guadalupe za to, že mi ukázali, že zázraky sa nedejú len iným ľuďom, ale môžu sa stať aj mne.

M.J.E., Rumunsko