"Ako veľmi bol náš Otec vďačný Bohu za toto božské svetlo, ktoré zažiarilo s príchodom žien do Opus Dei! Ako vysvetlil pri iných príležitostiach, Dielo by vskutku bez tejto jasnej Božej vôle (...) zostalo zmrzačené" (Don Javier, List preláta, február 2015).
14. februára 2020: cesta, ktorú vychodili ženy v Opus Dei (1' 00'', titulky v slovenčine):
"Keď sa na teba pozriem, svet potrebuje ľudí, ako si ty"
Slová svätého Josemaríu pri príležitosti 14. februára, dňa, keď zakladateľ pochopil, že Opus Dei je cesta pre všetkých (2' 11'', titulky v češtine):
14. februára 1930, ako sa píše v životopise "Zakladateľ Opus Dei", ktorý napísal Andrés Vázquez de Prada. "14. februára 1930 som slávil svätú Omšu v malej kaplnke staručkej markízy z Onteira, matky Luz Casanovej, o ktorú som sa duchovne staral, v časoch, keď som bol kaplánom patronátu. Počas Omše, hneď po svätom prijímaní: celé ženské Dielo! Nemôžem povedať, že som videl, ale intelektuálne, detailne (neskôr som k tomu pridal ďalšie veci, ako sa rozvíjalo moje intelektuálne videnie), som pochopil, čo mala byť Ženská sekcia Opus Dei".
Teologička Jutta Burgraff si kladie otázku: "Aký obraz ženy mal svätý Josemaría?"
Tu sú niektoré jej myšlienky: "Tento jednoduchý, usmievavý kňaz, ktorého väčšina z nás pozná len z fotografií, bol priekopníkom v presadzovaní dôstojnosti a emancipácie žien na celom svete".
Burgraff pokračuje: "Nebola to feministická revolúcia, ktorá presvedčila tohto španielskeho kňaza o rovnakej hodnote pohlaví. Keďže svätý Josemaría mal otvorenú myseľ a hlbokú a živú vieru, od svojej mladosti chápal, že muži a ženy majú úplne rovnakú dôstojnosť. Obaja sú inteligentní a slobodní; obom bola zverená starostlivosť o zem ako spoločná úloha a obaja majú konečný a výlučný bezprostredný vzťah s Bohom. "Nikto nie je viac ako ten druhý, nikto! -zvykol hovoriť. Chcem len cestami ducha napomáhať slobode a dôstojnosti každého človeka. To je môj sen".
"Muži a ženy, hoci majú všetky základné črty spoločnej ľudskej prirodzenosti, majú niekedy odlišnú citlivosť a potreby: vnímajú svet odlišne, cítia, plánujú a reagujú nerovnako, a to môže vnímať každý realista. V tomto zmysle Josemaría potvrdil, že ženy sú povolané vniesť do rodiny, do občianskej spoločnosti, do Cirkvi niečo charakteristické, čo je im vlastné a čo môžu dať len ony: svoju jemnú nehu, neúnavnú štedrosť, lásku ku konkrétnym veciam, bystrosť vtipu, schopnosť intuície... Escrivá povzbudzoval ženy, aby vedome a rozhodne potvrdili svoju rozmanitosť: aby objavili, prijali a rozvíjali svoje vlastné talenty".
Podľa Burgraff, "Josemaría zďaleka neradil, aby sa všetky ženy vrátili do sladkého domova. Chcel však, aby všetci ľudia mohli slobodne a s určitou voľnosťou robiť to, čo považujú za dobré. V tomto duchu učil, že domáce práce môžu osobitným spôsobom pomôcť rozvíjať schopnosť byť tu slobodne pre druhých. Takto sú tieto zdanlivo monotónne práce tajným zdrojom šťastia a činorodosti pre celú rodinu".
Kňazská spoločnosť Svätého kríža
Svätý Josemaría 14. februára 1943 uvidel právne riešenie kňazov v Opus Dei (1' 52'', titulky v angličtine):
V tomto videu je stručne vysvetlené, čo je Kňazská spoločnosť Svätého kríža (4' 52'' titulky v češtine):
14. februára 1943 v knihe "Zakladateľ Opus Dei. II. zväzok", sa píše: "Opus Opus je v súčasnosti na ceste do Európy: Modlil som sa plný dôvery a nádeje toľké roky za vašich bratov, ktorí mali byť vysvätení, a za tých, ktorí neskôr pôjdu v ich stopách; modlil som sa tak veľmi, že môžem povedať, že všetci kňazi Opus Dei sú synmi mojej modlitby."
