„Ježiš nie je pohoršený našou krehkosťou. Dôveruje nám a naďalej sedí pri stole so svojimi“ (20)
Vo svojej katechéze v stredu sa Lev XIV zameral na Judášovu zradu počas Poslednej večere, aby vysvetlil dôveru a lásku Ježiša Krista, ktorý nie je pomstychtivý, ale zarmútený zo zla.
Katechézy o Ježišovi Kristovi, našej nádeji (elektronická kniha)
Táto elektronická kniha obsahuje 19 katechéz pod názvom „Ježiš Kristus, naša nádej“, ktoré pôvodne predniesol pápež František v decembri 2024 a dokončil pápež Lev XIV. v júli 2025.
Shiró: Žiaden človek nie je ostrov... potrebujeme jeden druhého navzájom
Shiró je šťastná, keď je medzi ľuďmi: „Potrebujem ľudí a pocit, že ma potrebujú, ma motivuje, aby som zo seba vydala to najlepšie.“ Táto otvorenosť ju viedla k štúdiu zdravotníctva a neskôr hotelierstva a reštauračného priemyslu vo svojej krajine, Keni. Takisto začala sociálnu iniciatívu na pomoc deťom z ulice. Všetky tieto skúsenosti ju utvrdili v jej povolaní do Opus Dei ako numerárka auxiliar.
Mª Ángeles: Nahliadla som trocha dozadu a myslím si, že mám naplnený život
Mª Ángeles sa s Opus Dei zoznámila náhodou, keď jej učiteľka zo strednej školy v jej mestečku porozprávala o možnosti žiť v Centre štúdia a práce (CET). Tam sa naučila predovšetkým tri veci: „Po prvé, ako skĺbiť štúdium a prácu, ako lepšie využívať čas, pretože doma som toho veľa nezvládala. Potom mi to pomohlo spoznať, čo je to kresťanský život žitý koherentne. A tretia vec, ktorá neskôr ovplyvnila objavenie môjho povolania, bolo spoznanie Opus Dei zvnútra.
Ale: Myslela som na tie momenty, kedy som bola šťastná, a spomenula som si na moje roky v Opus Dei
Ale je Bolívijčanka, matka dvoch detí, psychoterapeutka a lekárka. Veľkú časť svojho života venovala sociálnej práci. Inšpirovaná učením svätého Josemaría pochopila, že chudoba nie je len materiálna, ale aj nedostatok lásky a Boha. Spolu so svojím manželom sa rozhodla venovať sa sociálnej rehabilitácii. Keď jej manžel zahynul pri nehode, Ale si uvedomila, že musí pokračovať, opierajúc sa o svoju vieru.
Mariana: Riadiť sa vlastným svedomím je to najlepšie pre zdravú inštitúciu
Mariana, rodáčka zo Salty (Argentína), študovala sociálnu komunikáciu a pracovala ako fotografka, no v súčasnosti sa venuje záhradníctvu. Pre ňu je jej profesionálna činnosť priestorom, kde sa môže v každej situácii stretnúť s Bohom. Stará sa tiež o svoju matku, ktorá je pripútaná k lôžku od chvíle, keď pred dvoma rokmi utrpela mozgovú mŕtvicu.
Otec Nicanor: Baví ma byť kňazom
Kňaz z jedného ostrova – ôsmeho z Kanárskych ostrovov – ktorý má sotva 1 000 obyvateľov. V súčasnosti je farárom v Arrecife (Lanzarote), kde spravuje dve farnosti a usiluje sa prinášať evanjelium všade s úsmevom.
Luli: Dielo mi pomohlo pozdvihnúť moju osobnosť, nikdy ju nepotláčalo
Luli má 38 rokov a pochádza z Corrientes v Argentíne. Počas svojho života si vypestovala hlboký vzťah k ľuďom, pričom vyniká jej vášeň pre počúvanie, zdieľanie a učenie sa zo skúseností iných. Táto stránka jej života, ktorá predtým nebola taká výrazná, sa stala jedným z najobohacujúcejších aspektov jej povolania do Diela ako numerárka auxiliarka.
Carol: Dielo sa stalo rozšírením mojej rodiny
Caroline, 37 rokov, pochádza z Osasco v Brazílii, z rodiny, kde jej otec je kaderník a matka učiteľka matematiky. Študovala hotelierstvo a absolvovala špecializačný kurz v oblasti služieb. Svoje povolanie v Diele ako numerárka auxiliarka definuje ako „matku v Opus Dei“ a zdôrazňuje, že „vieme sa starať ako každá matka, a to vo všetkých ohľadoch“. To „má vplyv nielen materiálne, ale aj duchovne“.
Inma: Cada decisión me ha ayudado a entender quién soy y dónde está mi lugar
Inma žije vo Valencii a je druhou zo siedmich súrodencov. Istý čas bola numerárkou auxiliarkou Opus Dei. Po období rozjímania a modlitieb pochopila, že jej miesto nie je tam: „Bolo to pre mňa veľmi ťažké, pretože milujem povolanie auxiliarky.“









