Evanjelium (Jn 3,31-36)

Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery. Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.

Komentár

V tomto krátkom úryvku je zhrnuté Ježišovo zjavenie prostredníctvom svedectva Ducha.

Hlavnou témou je vzťah medzi Otcom a Synom a veľmi zvláštne svedectvo, ktoré nám o Otcovi ponúka „ten, ktorý prichádza zhora“, Kristus.

Všetci proroci - aj Ján Krstiteľ ako posledný z nich - vydávali svedectvo o svetle, ale neboli svetlom (porov. Jn 1, 7-8). Ježiš Kristus je svetlom sveta nie preto, že hovorí Božie slová, ale preto, že je skutočne Božím Slovom.

Nadobudnúť výšku znamená dosiahnuť väčšiu perspektívu. Ježišova nadradenosť je nadradenosť toho, kto je vysoko, toho, kto prichádza z Neba a videl veci také, aké naozaj sú.

Pred niekoľkými dňami, počas Veľkého týždňa, sme videli Ježiša visieť na dreve na Kalvárii, na vyvýšenom mieste. Z tej výšky mal väčšiu perspektívu ako tí, ktorí boli pod ním.

Preto tí, ktorí trpia, často chápu život hlbšie. Kto je pribitý na kríži, má možnosť pozerať sa na skutočnosť tak, ako sa na ňu pozerá Boh z Neba. Vždy však záleží na tom, či to prijme, alebo sa tomu vyhne.

Niekedy je to ťažké prijať, ale nadradenosť, o ktorej hovorí Ježiš, sa nedosahuje dominanciou, ale tým, že nesieme svoj kríž na svoju osobnú Kalváriu. Veriť v Božieho Syna znamená nasledovať ho až do konca.

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34). V tomto nasledovaní Krista vsádzame na svoju vieru. Viera je teda istým spôsobom zmena perspektívy, ktorá nezávisí ani tak od toho, ako ju vidíme, ale od výšky, ktorú dovolíme Kristovi v nás dosiahnuť.