V decembri som sa začal obracať na Tomása a Paquitu Alvirovcov s prosbou, aby som na ich príhovor získal kontrakt asociácie so štátom pre školu, v ktorej pracujem. Výhoda tohto kontraktu spočíva v tom, že zaručuje finančnú podporu poskytovanú z verejných prostriedkov a zariaďuje štátne školy. Usilovne som sa modlil počas mesiacov, v ktorých sme pripravovali dokumentácie, prezentácie a štúdiu. Náš tím bol v tejto záležitosti skôr pesimistický, lebo dôvod predchádzajúcich troch zamietnutí stále pretrvával: chýbajúci rozpočet. Ja som však na svojich „nových priateľov“ naliehal ďalej. 

Koncom marca sme dostali rovnakú odpoveď ako v predchádzajúcich rokoch: kontrakt nebude, lebo chýba rozpočet. V duchu som si povedal: „Ešte nepovedali svoje posledné slovo“. V júni prišiel list od inšpektora. Informoval nás, že sme získali kontrakt od začiatku budúceho školského roka. V tej chvíli všetci členovia riaditeľského zboru povedali: „Je to jasné, to je práca manželov Alvirovcov. Je totiž zázrak dostať list po lehote a ešte v rozpore s predchádzajúcou korešpondenciou.“ Neskôr sme sa dozvedeli, že Tomás Alvira sa veľmi zaujímal o školy v Španielsku. Od tej chvíle vždy, keď niečo potrebujeme, obraciame sa na nich.

F.C.