Sme sevillská rodina, máme tri dcérky a synčeka. Moja matka je Cádizanka. Jej rodičia, pochádzajúci z Valencie, sa presťahovali na Isla Mayor (Sevilla), aby pestovali ryžu na pôde v blízkosti močiarov rieky Guadalquivir. Starý otec zomrel v mladom veku a stará mama zostala sama so štyrmi deťmi. A tak pôda, ktorú obrábal tento dobrý človek, zostala ležať ľadom.

Prešlo niekoľko rokov a môj otec sa stal správcom majetku, ktorý bol zruinovaný, ale s pôdou, ktorá sa dala obrábať. To prinieslo rodine radosť, ale aj isté nezhody, ktoré niekedy vyústili do hádok v rodine.

Kvôli jednému matkinmu bratovi, ktorý mal schizofréniu, sa nechceli rodičia majetku vzdať, pretože dom, v ktorom strýko býva, si vyžadoval veľké náklady na údržbu a tie sa pokrývali z výnosov získaných obrábaním tejto pôdy.

Napriek tomu, sa tento rok otec rozhodol, že pôda, ktorá je občas predmetom hádok v rodine, sa rozdelí medzi bratov mojej matky. To malo prispieť k zjednoteniu rodiny. Po vyriešení problémov s pokrytím výdavkov môjho chorého strýka, sa začalo dobrodružstvo s hľadaním vhodného kupca.

A teraz vstupuje do hry Chiqui (prezývka dona Jose Mariu). Keďže kupec nechal na seba dlho čakať rozhodli sme sa poprosiť nášho dobrého priateľa Jose Mariu: „Jose Maria, priateľ môj, nech sa táto pôda predá“. Po mnohých modlitbách a nevhodných kupcoch, znalec, ktorý pomáhal otcovi s predajom a zároveň môj dávny priateľ zo školy, našiel rodinu, ktorá súhlasila s cenou aj s podmienkami stanovenými mojimi rodičmi. Veľmi sme sa z toho tešili.

Ďakujeme Jose Maria Hernandez Garnicovi za vypočutie prosby, ktorá pomohla k zjednoteniu našej rodiny, a tiež tomu, že sme sa vďaka peniazom z tohoto predaja mohli pustiť do ďalších projektov.

A.G.N.